Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spojiť -í -a dok.

1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia

2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;

pren. s. životy uzavrieť manželstvo

3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo

4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá; čaká, kým ho s-a so sekretariátom

5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;

nedok. spájať -a, spojovať

// spojiť sa

1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora

2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi

3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície

4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;

nedok. spájať sa, spojovať sa

spojiť -jí -ja spoj! -jil -jac -jený -jenie dok.

spojiť sa -jí sa -ja sa spoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.

spájať, -a, -ajú i spojovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, čo čím) robiť z viacerých častí jeden celok, dávať dovedna, pripájať, zlučovať do jedného celku: s. čiastky, súčiastky (dovedna, v celok, do celku); s. murivo maltou; pevne s. drôty s povrazmi; spojovať ruky (Jil.); mat. s. body úsečkami; tech. s. kovy spájkou spájkovať;

2. (čo, čo s čím) dávať dovedna, zlučovať, združovať: s. sily, úsilie; s. slová do viet; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; My spájame, čo svet dvojí. (Sládk.) Ja spájam turistiku s cyklistikou. (Bedn.); psych. spájanie predstáv;

3. (koho, čo s kým, s čím) sprostredkovať, umožňovať spojenie, styk, kontakt: cesta spája mesto s dedinou; most spája (spojuje) brehy rieky; So svetom ju [dedinu] spojovali iba tenké cievky telegrafných a telefónnych drôtov. (Gráf)

4. (koho, koho s kým) úzko zbližovať: ľudí spája (spojuje) láska, priateľstvo, práca; Nás spájal cit spolupatričnosti. (Vans.) Spojovalo nás naše detstvo. (Fig.) Čože ťa s mužom spája? (Stod.) S Kotlínskom ho [Bűkyho] nespájali žiadne nite (Vaj.) nemal k nemu nijaký vzťah. [Pokoj], ktorý ľudí spojuje, jedného k druhému púta. (Kuk.) V Dubníkoch odjakživa spájali mladých ľudí namiesto lásky len vinohrady (Heč.) ženili, vydávali sa pre majetok.

5. (čo s čím, koho s kým) dávať, uvádzať do súvislosti, spojitosti: pevne. tesne, úzko, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; S jeho menom nebudeme spojovať smútok. (A. Mat.)

6. tech., novšie spájkovať;

dok. k 1-5 spojiť

|| spájať sa i spojovať sa

1. zlučovať sa dovedna, do celku, splývať: dve cesty, rieky sa spájajú; Oboje harmonicky spájalo sa v pevný celok. (Vaj.) Humná, maštale a ciene spojujú sa so záhradou. (Kal.) S bázňou spojovala sa túžba. (Vaj.) Primocne sa spájali ich ústa (Gráf) bozkávali sa; slová sa spájajú do viet;

2. (s kým, s čím, proti komu, proti čomu) uzavierať spoločenstvo, spolčovať sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Silní sa spojujú so silnými. (Jil.); predložka „s“ sa spája so 7. pádom;

3. (s kým, s čím) dostávať sa do súvislosti, spojitosti, súvisieť: S ními [udalosťami] sa spájajú aj iné veci. (Bedn.);

dok. spojiť sa

spojiť, -í, -a dok.

1. (čo, čo čím, s čím) urobiť z viacerých častí jeden celok, dať dovedna, pripojiť, zlúčiť do celku: s. čiastky (dovedna, do celku); s. murivo maltou; Konce drôtov spojil. (Jaš.); roztrhané spojí struny (Hviezd.); čakáreň spojená s reštauráciou (Sev.); s. ruky (nad hlavou); mat. s. body úsečkou; pevne s. reťaz s povrazom;

2. (čo, čo s čím) dať dovedna, zlúčiť, združiť: s. sily, úsilie; s. slová do vety; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; Sládkovič spojil vo svojej skladbe prvky osobné s národnými. (A. Mat.); pren. Veď sa povrávalo, že Bučan a Klema spoja životy (Fig.) uzavrú manželstvo.

3. (koho; koho, čo s kým, s čím) úzko zblížiť, zviazať: pevne, tesne, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; spojilo ich priateľstvo, spojil ich spoločný cieľ, spojili ich spoločné záujmy; aby nás spojila bratská láska (Barč); s. svoj osud s niekým, s niečím, s osudom niekoho, niečoho; deň, ktorý vás spojí s osudom národa (Min.);

4. (koho, čo s kým, s čím, čo čím) sprostredkovať, umožniť spojenie, styk, kontakt: izby spojené dverami; s. rieky prieplavom; s. dediny cestou, s. brehy rieky mostom; hovor. Musel čakať, kým ho spoja s Bratislavou (Min.) kým dostane telefonické spojenie; hovor. Spojte ma s číslom 51 826, s riaditeľom ap. umožnite mi telefonický rozhovor;

nedok. spájať i spojovať

|| spojiť sa

1. zlúčiť sa dovedna, do celku, splynúť: farby, hlasy, zvuky sa spojili; Keby sa jeho pole s našim spojilo, bol by to hodný kus zeme. (Tim.); ich pery sa spojili bozkali sa;

2. (s kým, s čím) nadviazať styk, kontakt: Bude v horách, spoji sa s prvými partizánmi. (Krno) Hneď sa spojí s ním telefonicky. (Jes.) Na papier k machorke musel som sa spojiť s bývalým čašníkom. (Jes.); hovor. Ohromený touto zprávou, spojil sa s hlavným veliteľstvom (Urb.) zatelefonoval.

3. (proti komu, proti čomu, s kým, s čím, bezpredm., zried. i čím) uzavrieť spojenectvo, spolčiť sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Urobil tak pre istotu, aby sa proti nemu nespojili. (Tat.); Šuhajci sa spojili zriedkavým priateľstvom. (Vaj.) Ak Kossuth nezmení svoje stanovisko, pôjdeme proti nemu a spojíme sa hoci aj s čertom. (Zúb.) Proletári všetkých krajín, spojte sa! heslo medzinárodného proletariátu.

4. (s kým, s čím) dostať sa do súvislosti, spojitosti: [Deva] spojila sa mu v mysli s mestom. (Ondr.)

5. kniž. uzavrieť manželstvo: Či sme sa spojili tam pred Liliným oltárikom len pre šťastie? (Vaj.); keď sa v dome otca sobášom spolu spoja (Dobš.); s. sa manželstvom;

nedok. k 1, 3, 4 spájať sa i spojovať sa

spájať p. spojiť

spojiť dk
1. koho, čo (s čím) z viacerých častí urobiť celok, pripojiť, pospájať niečo: krew z telem má spogenú (CC 1655); bez kwasu (:presny:) chleb w hromadu spogeny gest (KoA 17. st); kožú a ťelem oblékel sy mňa, kosťama a žilama spogjl sy mňa (KB 1757); Fylipp, sspanielsky král, spogel gu byl ku kragne sweg (KrP 1760); male roge nech cžlowek nikdy nenecha samotne, ale nech spogj dwa (PeV 1789);
x. pren aby mne zhojil, serce me spojil, strelku vyhledal, hodinu zdelal radostnu (AD 18. st) zacelil
L. confrontare: wruby spogiti (FO 1737) ich priložením zistiť stav na rováši
2. koho s kým, čo s čím úzko zblížiť, zviazať, zjednotiť, zlúčiť niekoho s niečím, s niekým, nadviazať spojenie, kontakt s niekým: czož Buoh Wssemoh. spolu spogil a zlucžil, toho gsy žadny cžlowek nikdy nerozlučžuge (BAg 1585); Buoh, pomož nám, by serdečne a společne, v svornosti, v lasce spojili serdce (ASL 1603-04); ktere powinnosti tak gsu w Kristu spogene (WO 1670); takowy dáblowe byli Syneretista, Saturmin, ktery Mogžjsse a Krysta spogili (SP 1696); krali angelu po smrti rač nas s angeli spogiti y budem te chwaliti (KK 1709); Mogžess prutem tym netoliko rozdelil more Čerwene, ale ho tess y znowu spogil (MS 1758);
x. pren (Boh) dwuch wgedno tielo spogil, aby wgedno yako werny manzelee žiwy bili (BAg 1585)
L. (Otec nebeský) poslal ho (Syna Božieho), abi on spogil same bostwi swe z člowecenstwim, a to wssecko pro lidske pokoleni (MS 1758 náb) stal sa človekom; s. stavom manželským, v manželstvo, vjedno koho (s kým) uskutočniť spojenie dvoch ľudí do manželského zväzku: Pan Buoch tak raczil zriedity a sposobity a Ozannu Sskodniich w manzelstwo z Mathussem Mezdriniech spoiti (MARTIN 1570); (Bože) genž gsy hned odpocžatku sweta muže a ženu stawem manželskym spogil a oddal (BAg 1585); szpatruge se odtel, se ho szám Buh usztanovil, kedi Adama sz Evu vjedno oddal a szpojil (AgR 1758)
3. (o živočíchoch) umožniť pohlavný styk, párenie: polepssi se techdy plod, když obywateli cyzé owce zaopatriti aneb cyzé barany z domácýma owcami spojiti nezanedbaju (VOv 1779)
4. mať sprievodné znaky, súvisieť s niečím: puwod ditek po padu prwssich nassich rodicuw, Adama a Evwy z bolesty a smrty zpogeny gest (AgS 1708); swetlo, genzto od slunca neb swyčki pochadzi, tak spogene ge ze sylu slunca neb swyčky (PP 1734); -ovať ndk k 1: take kupil sobe od Misska Steuka tento Balass Hrnčiar pul cžtwrt pres kusa w summe f 47, a tak spoguga sebe čtwrt pres kusa (SLIAČE 1623); pango: wtikam, spogugem (VT 1648); tisslyar desky z klaystrom (:z gljm:) a z laysnamy spoguge, zgliguwa (KoB 1666); beda wam, kteryž pripogugete dum k domu a pole s polem spogugete (COB 17. st)
F. connectere aliqvam insaniam: blaznovstvi s blaznovstvim spogovati (LD 18. st) o navršovaní niečoho nevhodného; k 2: to y prytelůw spoguge, krewnost cťiti prikazuge (CC 1655); (prospech) z Bohem ho spoguge a uwadza k spaseni (GK 1779); Bože mug, gá wssecka mé misslenj, slowa a skutky tobě obětugem a s umyslem a wssema zásluhami Gežjsse Krysta a wssech twých milých swatých spogugem (UKK 1768); (modlitba) čloweka s Bohem spoguge (BlR 18. st)
L. s. muža a ženu, s. koho v manželstvo vytvárať podmienky pre vznik manželstva: on gest, ktery y w tento čas muže a ženu tak spoguge, že ge žaden nemuže rozlaučiti (SP 1696); gá wás w manželstwj spogugem we méňe Otca i Sina i Ducha Sw. (BN 1796); spojiť sa dk
1. s kým, s čím zlúčiť sa, splynúť: wýra k múdrosti naleži, nádege z lásku se spogi (CC 1655); kdy was budau wyhaneti w tom a s toho mesta, tam zustante, s lidem se shluknite a spogte (SP 1696); caseus glaciatus: usedel se syr, spogil se; coibilis: spogny, čo se spogit može (KS 1763); w nedelu wčasrano dussa geho (Ježiša) wratila se a spogila s telem swogim (SJ 18. st)
2. s kým, s čím zblížiť sa, nadviazať styk, kontakt s niekým: tak smele se postawiss proti nepritelům dussy tweg, kdy se spogiss z swatimý (SK 1697); s tebu moge srdce chce se zpogjti (PoP 1723-24)
3. (o živočíchoch) mať pohlavný styk, páriť sa, (o ľuďoch) súložiť: gesly se s ňu (ženou) spogj muž za času krwotoku mesycného, nečisty bude za sedem dny; howado twé nedopústiss, aby se spogilo z howadem ginssého pokoleňa (KB 1757); aby se pri budaucým plemene hrubu wlnu majici samcy y samičky nespojili (VOv 1779)
4. uzavrieť spojenectvo: ze by ony ss wami sspolu a takie y s ginymi miesty pomeznymi spogiwsse se wo tu wiecz praczowaly (PÁPA 1498 SČL); mesta slobody sobe dane od knižat mnohych, aby obchagily, spolu se spogily byly (KrP 1760); v tretí den Ocskay, Bercsíni spogili se bez nazdání a hned k Zvolenu pritáhli (ASL 18. st); -ovať sa ndk k 1: aby Benko Kassa swjmi (príbuznými) nižny polowicy, ktera se z mezow geho roly spoguge, zavgal (RUŽOMBEROK 1598); odtud (šli) do wrchu kutow Machnačowych, kdežto se try chotary spogugu (P. LEHOTA 1625); ponagprweg grunt zemansky, s tegto strany cesty polna (?) od uhla dolnyho, toho, kde se z farsku zahradu spoguge (BOLEŠOV 1653); odtud na kopecz, kde sa yasenske dwa chotare spogugu (SKLABIŇA 1723); adcorporo: spogugem se v jedno ťelo (KS 1763); k 2: tento sacrament tak se s nami spoguge, že telo nasse swůg žiwot dosahuge (SP 1696); kde se dusse spoguge z Bohem, tam bespečny žiwot (SK 1697); nebo w tychto trech nocách s P. Bohem sa spogugeme (KB 1757)
L. s. sa zväzkom manželským sobášiť sa: zwaskem manželským se spogowali (ZS 1795); k 3: žena se howadu poddáwat nebude, any sa s nym spogowat nebude (KB 1757); Sodoma a Komora ohnom gest wipalena, že muž z mužom, žena ze ženu smilne sa spogugu (MiK 18. st); k 4: jungo: spogugi se, pripogugi se k někomu, spolky činjm s někým (WU 1750); consocio: stowaryssugem se, spogugem se (KS 1763); -úvať sa [-jí-] frekv k 2: každá wrchnost ze služebnostu se spogíwa (PW 1752) súvisí; spojiť si dk čo dať si dokopy, zlúčiť si niečo: a tak tento Martin Chabai spogel sobe celu cžtwrt (SLIAČE 1621)