spájať, -a, -ajú i spojovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, čo čím) robiť z viacerých častí jeden celok, dávať dovedna, pripájať, zlučovať do jedného celku: s. čiastky, súčiastky (dovedna, v celok, do celku); s. murivo maltou; pevne s. drôty s povrazmi; spojovať ruky (Jil.); mat. s. body úsečkami; tech. s. kovy spájkou spájkovať;
2. (čo, čo s čím) dávať dovedna, zlučovať, združovať: s. sily, úsilie; s. slová do viet; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; My spájame, čo svet dvojí. (Sládk.) Ja spájam turistiku s cyklistikou. (Bedn.); psych. spájanie predstáv;
3. (koho, čo s kým, s čím) sprostredkovať, umožňovať spojenie, styk, kontakt: cesta spája mesto s dedinou; most spája (spojuje) brehy rieky; So svetom ju [dedinu] spojovali iba tenké cievky telegrafných a telefónnych drôtov. (Gráf)
4. (koho, koho s kým) úzko zbližovať: ľudí spája (spojuje) láska, priateľstvo, práca; Nás spájal cit spolupatričnosti. (Vans.) Spojovalo nás naše detstvo. (Fig.) Čože ťa s mužom spája? (Stod.) S Kotlínskom ho [Bűkyho] nespájali žiadne nite (Vaj.) nemal k nemu nijaký vzťah. [Pokoj], ktorý ľudí spojuje, jedného k druhému púta. (Kuk.) V Dubníkoch odjakživa spájali mladých ľudí namiesto lásky len vinohrady (Heč.) ženili, vydávali sa pre majetok.
5. (čo s čím, koho s kým) dávať, uvádzať do súvislosti, spojitosti: pevne. tesne, úzko, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; S jeho menom nebudeme spojovať smútok. (A. Mat.)
6. tech., novšie spájkovať;
dok. k 1-5 spojiť
|| spájať sa i spojovať sa
1. zlučovať sa dovedna, do celku, splývať: dve cesty, rieky sa spájajú; Oboje harmonicky spájalo sa v pevný celok. (Vaj.) Humná, maštale a ciene spojujú sa so záhradou. (Kal.) S bázňou spojovala sa túžba. (Vaj.) Primocne sa spájali ich ústa (Gráf) bozkávali sa; slová sa spájajú do viet;
2. (s kým, s čím, proti komu, proti čomu) uzavierať spoločenstvo, spolčovať sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Silní sa spojujú so silnými. (Jil.); predložka „s“ sa spája so 7. pádom;
3. (s kým, s čím) dostávať sa do súvislosti, spojitosti, súvisieť: S ními [udalosťami] sa spájajú aj iné veci. (Bedn.);
dok. spojiť sa
spojiť, -í, -a dok.
1. (čo, čo čím, s čím) urobiť z viacerých častí jeden celok, dať dovedna, pripojiť, zlúčiť do celku: s. čiastky (dovedna, do celku); s. murivo maltou; Konce drôtov spojil. (Jaš.); roztrhané spojí struny (Hviezd.); čakáreň spojená s reštauráciou (Sev.); s. ruky (nad hlavou); mat. s. body úsečkou; pevne s. reťaz s povrazom;
2. (čo, čo s čím) dať dovedna, zlúčiť, združiť: s. sily, úsilie; s. slová do vety; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; Sládkovič spojil vo svojej skladbe prvky osobné s národnými. (A. Mat.); pren. Veď sa povrávalo, že Bučan a Klema spoja životy (Fig.) uzavrú manželstvo.
3. (koho; koho, čo s kým, s čím) úzko zblížiť, zviazať: pevne, tesne, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; spojilo ich priateľstvo, spojil ich spoločný cieľ, spojili ich spoločné záujmy; aby nás spojila bratská láska (Barč); s. svoj osud s niekým, s niečím, s osudom niekoho, niečoho; deň, ktorý vás spojí s osudom národa (Min.);
4. (koho, čo s kým, s čím, čo čím) sprostredkovať, umožniť spojenie, styk, kontakt: izby spojené dverami; s. rieky prieplavom; s. dediny cestou, s. brehy rieky mostom; hovor. Musel čakať, kým ho spoja s Bratislavou (Min.) kým dostane telefonické spojenie; hovor. Spojte ma s číslom 51 826, s riaditeľom ap. umožnite mi telefonický rozhovor;
nedok. spájať i spojovať
|| spojiť sa
1. zlúčiť sa dovedna, do celku, splynúť: farby, hlasy, zvuky sa spojili; Keby sa jeho pole s našim spojilo, bol by to hodný kus zeme. (Tim.); ich pery sa spojili bozkali sa;
2. (s kým, s čím) nadviazať styk, kontakt: Bude v horách, spoji sa s prvými partizánmi. (Krno) Hneď sa spojí s ním telefonicky. (Jes.) Na papier k machorke musel som sa spojiť s bývalým čašníkom. (Jes.); hovor. Ohromený touto zprávou, spojil sa s hlavným veliteľstvom (Urb.) zatelefonoval.
3. (proti komu, proti čomu, s kým, s čím, bezpredm., zried. i čím) uzavrieť spojenectvo, spolčiť sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Urobil tak pre istotu, aby sa proti nemu nespojili. (Tat.); Šuhajci sa spojili zriedkavým priateľstvom. (Vaj.) Ak Kossuth nezmení svoje stanovisko, pôjdeme proti nemu a spojíme sa hoci aj s čertom. (Zúb.) Proletári všetkých krajín, spojte sa! heslo medzinárodného proletariátu.
4. (s kým, s čím) dostať sa do súvislosti, spojitosti: [Deva] spojila sa mu v mysli s mestom. (Ondr.)
5. kniž. uzavrieť manželstvo: Či sme sa spojili tam pred Liliným oltárikom len pre šťastie? (Vaj.); keď sa v dome otca sobášom spolu spoja (Dobš.); s. sa manželstvom;
nedok. k 1, 3, 4 spájať sa i spojovať sa