Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spojiť -í -a dok.

1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia

2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;

pren. s. životy uzavrieť manželstvo

3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo

4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá; čaká, kým ho s-a so sekretariátom

5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;

nedok. spájať -a, spojovať

// spojiť sa

1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora

2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi

3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície

4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;

nedok. spájať sa, spojovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spojiť ‑í ‑a dok.; spojiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

sceliť niečo rozdelené, nejaké časti, čiastky dať do jedného celku (op. rozdeliť, rozpojiť) • spojiť: sceliť, spojiť dva pozemky; sceliť látkudať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: majetky dali dovedna, dokopy, dohromadypospájať (postupne, viacero častí): autor pospájal príbeh rozličnými epizódamizlúčiťzdružiť: družstvá kedysi zlúčili, združilizjednotiťkniž. integrovať: zjednotiť, integrovať všetky prvkykniž. arondovať: arondovať pozemky


spojiť sa porov. spájať sa


spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


uzatvoriť 1. dať do takej polohy al. stavu, ktorý znemožňuje prístup niekoho al. prívod niečoho • zatvoriťuzavrieťzavrieť (op. otvoriť): (u)zatvoriť športový areál; (u)zavrel dvere na kľúč; (u)zatvoriť potrubie, (u)zavrieť plynový kohútikzapchať: zapchať otvorprehradiť (priehradou znemožniť priechod): cestu do záhrady prehradili plotompozatváraťpouzatváraťpozavieraťpouzavierať (postupne, viacero vecí): po(u)zatvárali, po(u)zavierali všetky oblokyblokovaťzablokovať (nedovoliť prístup): (za)blokovať letiskozabarikádovať (zabrániť prístupu barikádou): zabarikádovať vstup do budovy

2. urobiť súvislým • uzavrieťspojiť: uzavrieť, uzatvoriť, spojiť obvod, okruh

3. urobiť definitívny koniec, záver niečoho (op. začať) • uzavrieťzakončiť: debatu uzatvorili, uzavreli, zakončili vzájomnou dohodoukniž. zakľúčiť: prednášku zakľúčil príkladom zo životaskončiťdokončiťzavŕšiť (doviesť do konca): štúdium skončil, zavŕšil doktorátom; začaté dielo už nedokončil, nezavŕšil

4. dohodou realizovať • uzavrieť: uzatvoriť, uzavrieť manželstvodohodnúťdojednať (jednaním realizovať): dohodnúť, dojednať zmluvu o kúpe domu

5. dospieť k záveru, urobiť z niečoho záver • uzavrieť: z výsledkov uzatvorili, uzavreli, usúdili, že postup bol chybnýdedukovať (vyvodiť dedukciou): dedukoval správne


zhromaždiť sa 1. prísť na jedno miesto vo väčšom množstve (o živých bytostiach) • zísť sastretnúť sa (obyč. o ľuďoch): geológovia sa zhromaždili, zišli, stretli na sympóziu; vtáctvo sa zhromaždilo v korune stromusústrediť sa: žiaci sa majú sústrediť na dvoreexpr.: zbehnúť sazhŕknuť sazhrčiť sazhuknúť sazhluknúť sa: deti sa zbehli, zhŕkli okolo mamy; holuby sa zh(l)ukli, zhŕkli k vysypanému zrnuzletieť sazlietnuť sa (o vtákoch): na humne sa zleteli, zlietli vranypozlietať sa (postupne) • zliezť sa (o hmyze, expr. i o ľuďoch) • pozliezať sa (postupne) • zoskupiť sazdružiť saspojiť saexpr. zregrutovať sa (zhromaždiť sa do skupiny, do skupín): mládež sa pomaly zoskupila, združila podľa záujmov; spojili sa, zregrutovali sa tu všetci – starí i mladíhovor. zgrupovať sapejor. zried. stlupiť sa: zgrupovať sa do spolku; stlupiť sa do húfu ľudízried. skopiť sa (F. Hečko)hovor. expr.: strepať sazbiť sa: ovce sa strepali, zbili do kopynahromadiť sanakopiť sa: všetci sa nahromadili, nakopili v zadnej časti sálynahrnúť sa (rýchlo a v množstve): hostia sa nahrnuli do izbyposchádzať saposchodiť sazried. zozbierať sa (postupne): hostia sa poschádzali, poschodili zo všetkých kútov Slovenska; o krátky čas sa deti zozbierali u nászasadnúť (zhromaždiť sa na schôdzke): parlament zasadol už od ránanaschádzať sanaschodiť sa (vo veľkom množstve): na stretnutie sa nás naschádzalo, naschodilo veľa

2. dať sa vo väčšom množstve na jednu hromadu, na kopu (o veciach) • nazhromaždiť sanahromadiť sanakopiť sanavŕšiť sa: údaje sa zhromaždili u jedného pracovníka; treba sem na(z)hromaždiť, nahromadiť viac dreva; odpadky sa nakopili, navŕšili po oblokyexpr.: zhuknúť sazhluknúť sazhrčiť sa: oblaky sa zhukli, zhlukli, zhrčili do bizarnej podoby; naraz sa nám tu zhrčili samé prekážky, problémynaakumulovať sa: teplo sa naakumulovalo v stavanej peci


zísť sa1 1. priblížiť sa jeden k druhému (náhodou al. zámerne) • stretnúť sa: zídeme sa, stretneme sa na dohodnutom miesteuvidieť sa: Kedy sa opäť uvidíme?spojiť sa (dostať sa do tesnej blízkosti; aj o veciach): spojiť sa, zísť sa očami; múry sa na tom mieste spojili

2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. dohodnúť sa


zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiťzomknúť: túžba po slobode ich zomklakniž.: stmeliťintegrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svetesceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemkyunifikovaťzastar. unírovať: unifikovať zákony, právozblížiť: spoločné názory nás zblížilizviazaťzdružiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil


zliať sa 1. stekaním sa dať dovedna • stiecť sa: potoky sa stiekli do riekyspojiť sa (o niečom tekutom, polotekutom): cesto sa na plechu zlialo, stieklonahrnúť sa (na jedno miesto): krv sa nahrnula, zliala do hlavysplynúť (dať dovedna): ľudia splynuli do jednej masyzmiešať sa: tváre sa mu zmiešalipozlievať sapostekať sa (postupne)

2. p. spustiť sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spájať, -a, -ajú i spojovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, čo čím) robiť z viacerých častí jeden celok, dávať dovedna, pripájať, zlučovať do jedného celku: s. čiastky, súčiastky (dovedna, v celok, do celku); s. murivo maltou; pevne s. drôty s povrazmi; spojovať ruky (Jil.); mat. s. body úsečkami; tech. s. kovy spájkou spájkovať;

2. (čo, čo s čím) dávať dovedna, zlučovať, združovať: s. sily, úsilie; s. slová do viet; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; My spájame, čo svet dvojí. (Sládk.) Ja spájam turistiku s cyklistikou. (Bedn.); psych. spájanie predstáv;

3. (koho, čo s kým, s čím) sprostredkovať, umožňovať spojenie, styk, kontakt: cesta spája mesto s dedinou; most spája (spojuje) brehy rieky; So svetom ju [dedinu] spojovali iba tenké cievky telegrafných a telefónnych drôtov. (Gráf)

4. (koho, koho s kým) úzko zbližovať: ľudí spája (spojuje) láska, priateľstvo, práca; Nás spájal cit spolupatričnosti. (Vans.) Spojovalo nás naše detstvo. (Fig.) Čože ťa s mužom spája? (Stod.) S Kotlínskom ho [Bűkyho] nespájali žiadne nite (Vaj.) nemal k nemu nijaký vzťah. [Pokoj], ktorý ľudí spojuje, jedného k druhému púta. (Kuk.) V Dubníkoch odjakživa spájali mladých ľudí namiesto lásky len vinohrady (Heč.) ženili, vydávali sa pre majetok.

5. (čo s čím, koho s kým) dávať, uvádzať do súvislosti, spojitosti: pevne. tesne, úzko, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; S jeho menom nebudeme spojovať smútok. (A. Mat.)

6. tech., novšie spájkovať;

dok. k 1-5 spojiť

|| spájať sa i spojovať sa

1. zlučovať sa dovedna, do celku, splývať: dve cesty, rieky sa spájajú; Oboje harmonicky spájalo sa v pevný celok. (Vaj.) Humná, maštale a ciene spojujú sa so záhradou. (Kal.) S bázňou spojovala sa túžba. (Vaj.) Primocne sa spájali ich ústa (Gráf) bozkávali sa; slová sa spájajú do viet;

2. (s kým, s čím, proti komu, proti čomu) uzavierať spoločenstvo, spolčovať sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Silní sa spojujú so silnými. (Jil.); predložka „s“ sa spája so 7. pádom;

3. (s kým, s čím) dostávať sa do súvislosti, spojitosti, súvisieť: S ními [udalosťami] sa spájajú aj iné veci. (Bedn.);

dok. spojiť sa


spojiť, -í, -a dok.

1. (čo, čo čím, s čím) urobiť z viacerých častí jeden celok, dať dovedna, pripojiť, zlúčiť do celku: s. čiastky (dovedna, do celku); s. murivo maltou; Konce drôtov spojil. (Jaš.); roztrhané spojí struny (Hviezd.); čakáreň spojená s reštauráciou (Sev.); s. ruky (nad hlavou); mat. s. body úsečkou; pevne s. reťaz s povrazom;

2. (čo, čo s čím) dať dovedna, zlúčiť, združiť: s. sily, úsilie; s. slová do vety; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; Sládkovič spojil vo svojej skladbe prvky osobné s národnými. (A. Mat.); pren. Veď sa povrávalo, že Bučan a Klema spoja životy (Fig.) uzavrú manželstvo.

3. (koho; koho, čo s kým, s čím) úzko zblížiť, zviazať: pevne, tesne, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; spojilo ich priateľstvo, spojil ich spoločný cieľ, spojili ich spoločné záujmy; aby nás spojila bratská láska (Barč); s. svoj osud s niekým, s niečím, s osudom niekoho, niečoho; deň, ktorý vás spojí s osudom národa (Min.);

4. (koho, čo s kým, s čím, čo čím) sprostredkovať, umožniť spojenie, styk, kontakt: izby spojené dverami; s. rieky prieplavom; s. dediny cestou, s. brehy rieky mostom; hovor. Musel čakať, kým ho spoja s Bratislavou (Min.) kým dostane telefonické spojenie; hovor. Spojte ma s číslom 51 826, s riaditeľom ap. umožnite mi telefonický rozhovor;

nedok. spájať i spojovať

|| spojiť sa

1. zlúčiť sa dovedna, do celku, splynúť: farby, hlasy, zvuky sa spojili; Keby sa jeho pole s našim spojilo, bol by to hodný kus zeme. (Tim.); ich pery sa spojili bozkali sa;

2. (s kým, s čím) nadviazať styk, kontakt: Bude v horách, spoji sa s prvými partizánmi. (Krno) Hneď sa spojí s ním telefonicky. (Jes.) Na papier k machorke musel som sa spojiť s bývalým čašníkom. (Jes.); hovor. Ohromený touto zprávou, spojil sa s hlavným veliteľstvom (Urb.) zatelefonoval.

3. (proti komu, proti čomu, s kým, s čím, bezpredm., zried. i čím) uzavrieť spojenectvo, spolčiť sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Urobil tak pre istotu, aby sa proti nemu nespojili. (Tat.); Šuhajci sa spojili zriedkavým priateľstvom. (Vaj.) Ak Kossuth nezmení svoje stanovisko, pôjdeme proti nemu a spojíme sa hoci aj s čertom. (Zúb.) Proletári všetkých krajín, spojte sa! heslo medzinárodného proletariátu.

4. (s kým, s čím) dostať sa do súvislosti, spojitosti: [Deva] spojila sa mu v mysli s mestom. (Ondr.)

5. kniž. uzavrieť manželstvo: Či sme sa spojili tam pred Liliným oltárikom len pre šťastie? (Vaj.); keď sa v dome otca sobášom spolu spoja (Dobš.); s. sa manželstvom;

nedok. k 1, 3, 4 spájať sa i spojovať sa

Morfologický analyzátor

spojiť dokonavé sloveso
(ja) spojím VKdsa+; (ty) spojíš VKdsb+; (on, ona, ono) spojí VKdsc+; (my) spojíme VKdpa+; (vy) spojíte VKdpb+; (oni, ony) spoja VKdpc+;

(ja som, ty si, on) spojil VLdsam+; (ona) spojila VLdsaf+; (ono) spojilo VLdsan+; (oni, ony) spojili VLdpah+;
(ty) spoj! VMdsb+; (my) spojme! VMdpa+; (vy) spojte! VMdpb+;
(nejako) spojac VHd+;

spájať p.
spojiť


spojiť dk
1. koho, čo (s čím) z viacerých častí urobiť celok, pripojiť, pospájať niečo: krew z telem má spogenú cc 1655; bez kwasu (:presny:) chleb w hromadu spogeny gest koa 17. st; kožú a ťelem oblékel sy mňa, kosťama a žilama spogjl sy mňa kb 1757; Fylipp, sspanielsky král, spogel gu byl ku kragne sweg krp 1760; male roge nech cžlowek nikdy nenecha samotne, ale nech spogj dwa pev 1789; pren aby mne zhojil, serce me spojil, strelku vyhledal, hodinu zdelal radostnu ad 18. st zacelil
o confrontare: wruby spogiti fo 1737 ich priložením zistiť stav na rováši
2. koho s kým, čo s čím úzko zblížiť, zviazať, zjednotiť, zlúčiť niekoho s niečím, s niekým, nadviazať spojenie, kontakt s niekým: czož Buoh Wssemoh. spolu spogil a zlucžil, toho gsy žadny cžlowek nikdy nerozlučžuge bag 1585; Buoh, pomož nám, by serdečne a společne, v svornosti, v lasce spojili serdce asl 1603–04; ktere powinnosti tak gsu w Kristu spogene wo 1670; takowy dáblowe byli Syneretista, Saturmin, ktery Mogžjsse a Krysta spogili sp 1696; krali angelu po smrti rač nas s angeli spogiti y budem te chwaliti kk 1709; Mogžess prutem tym netoliko rozdelil more Čerwene, ale ho tess y znowu spogil ms 1758; pren (Boh) dwuch wgedno tielo spogil, aby wgedno yako werny manzelee žiwy bili bag 1585
o (Otec nebeský) poslal ho (Syna Božieho), abi on spogil same bostwi swe z člowecenstwim, a to wssecko pro lidske pokoleni ms 1758 náb stal sa človekom; s. stavom manželským, v manželstvo, vjedno koho (s kým) uskutočniť spojenie dvoch ľudí do manželského zväzku: Pan Buoch tak raczil zriedity a sposobity a Ozannu Sskodniich w manzelstwo z Mathussem Mezdriniech spoiti martin 1570; (Bože) genž gsy hned odpocžatku sweta muže a ženu stawem manželskym spogil a oddal bag 1585; szpatruge se odtel, se ho szám Buh usztanovil, kedi Adama sz Evu vjedno oddal a szpojil agr 1758
3. (o živočíchoch) umožniť pohlavný styk, párenie: polepssi se techdy plod, když obywateli cyzé owce zaopatriti aneb cyzé barany z domácýma owcami spojiti nezanedbaju vov 1779
4. mať sprievodné znaky, súvisieť s niečím: puwod ditek po padu prwssich nassich rodicuw, Adama a Evwy z bolesty a smrty zpogeny gest ags 1708; swetlo, genzto od slunca neb swyčki pochadzi, tak spogene ge ze sylu slunca neb swyčky pp 1734;
-ovať ndk k 1: take kupil sobe od Misska Steuka tento Balass Hrnčiar pul cžtwrt pres kusa w summe f 47, a tak spoguga sebe čtwrt pres kusa sliače 1623; pango: wtikam, spogugem vt 1648; tisslyar desky z klaystrom (:z gljm:) a z laysnamy spoguge, zgliguwa kob 1666; beda wam, kteryž pripogugete dum k domu a pole s polem spogugete cob 17. st
• connectere aliqvam insaniam: blaznovstvi s blaznovstvim spogovati ld 18. st o navršovaní niečoho nevhodného; k 2: to y prytelůw spoguge, krewnost cťiti prikazuge cc 1655; (prospech) z Bohem ho spoguge a uwadza k spaseni gk 1779; Bože mug, gá wssecka mé misslenj, slowa a skutky tobě obětugem a s umyslem a wssema zásluhami Gežjsse Krysta a wssech twých milých swatých spogugem ukk 1768; (modlitba) čloweka s Bohem spoguge blr 18. st
o s. muža a ženu, s. koho v manželstvo vytvárať podmienky pre vznik manželstva: on gest, ktery y w tento čas muže a ženu tak spoguge, že ge žaden nemuže rozlaučiti sp 1696; gá wás w manželstwj spogugem we méňe Otca i Sina i Ducha Sw. bn 1796;
spojiť sa dk
1. s kým, s čím zlúčiť sa, splynúť: wýra k múdrosti naleži, nádege z lásku se spogi cc 1655; kdy was budau wyhaneti w tom a s toho mesta, tam zustante, s lidem se shluknite a spogte sp 1696; caseus glaciatus: usedel se syr, spogil se; coibilis: spogny, čo se spogit može ks 1763; w nedelu wčasrano dussa geho (Ježiša) wratila se a spogila s telem swogim sj 18. st
2. s kým, s čím zblížiť sa, nadviazať styk, kontakt s niekým: tak smele se postawiss proti nepritelům dussy tweg, kdy se spogiss z swatimý sk 1697; s tebu moge srdce chce se zpogjti pop 1723–24
3. (o živočíchoch) mať pohlavný styk, páriť sa, (o ľuďoch) súložiť: gesly se s ňu (ženou) spogj muž za času krwotoku mesycného, nečisty bude za sedem dny; howado twé nedopústiss, aby se spogilo z howadem ginssého pokoleňa kb 1757; aby se pri budaucým plemene hrubu wlnu majici samcy y samičky nespojili vov 1779
4. uzavrieť spojenectvo: ze by ony ss wami sspolu a takie y s ginymi miesty pomeznymi spogiwsse se wo tu wiecz praczowaly pápa 1498 sčl; mesta slobody sobe dane od knižat mnohych, aby obchagily, spolu se spogily byly krp 1760; v tretí den Ocskay, Bercsíni spogili se bez nazdání a hned k Zvolenu pritáhli asl 18. st;
-ovať sa ndk k 1: aby Benko Kassa swjmi (príbuznými) nižny polowicy, ktera se z mezow geho roly spoguge, zavgal ružomberok 1598; odtud (šli) do wrchu kutow Machnačowych, kdežto se try chotary spogugu p. lehota 1625; ponagprweg grunt zemansky, s tegto strany cesty polna (?) od uhla dolnyho, toho, kde se z farsku zahradu spoguge bolešov 1653; odtud na kopecz, kde sa yasenske dwa chotare spogugu sklabiňa 1723; adcorporo: spogugem se v jedno ťelo ks 1763; k 2: tento sacrament tak se s nami spoguge, že telo nasse swůg žiwot dosahuge sp 1696; kde se dusse spoguge z Bohem, tam bespečny žiwot sk 1697; nebo w tychto trech nocách s P. Bohem sa spogugeme kb 1757
o s. sa zväzkom manželským sobášiť sa: zwaskem manželským se spogowali zs 1795; k 3: žena se howadu poddáwat nebude, any sa s nym spogowat nebude kb 1757; Sodoma a Komora ohnom gest wipalena, že muž z mužom, žena ze ženu smilne sa spogugu mik 18. st; k 4: jungo: spogugi se, pripogugi se k někomu, spolky činjm s někým wu 1750; consocio: stowaryssugem se, spogugem se ks 1763;
-úvať sa [-jí-] frekv k 2: každá wrchnost ze služebnostu se spogíwa pw 1752 súvisí;
spojiť si dk čo dať si dokopy, zlúčiť si niečo: a tak tento Martin Chabai spogel sobe celu cžtwrt sliače 1621

spogiť_1 spogiť spogiť_2 spogiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor