spoj, -a m.
1. odb. miesto, v ktorom sa uskutočňuje spojenie vecí, predmetov ap.; predmet, vec, spájajúca niečo dovedna: tech. nitovaný, zváraný s.; anat. miazgové, nervové spoje; psych. asociačné, podmienené spoje;
pren. to, čo spája, zlučuje, spojivo: Tu je Votruba živým spojom, živou reťazou, ktorá nás spája s tým najrýdzejším z našej minulosti. (A. Mat.)
2. (obyč. v mn. č.) doprav. dopravné spojenie, dopravná linka, komunikácia: cestné, železničné, autobusové, letecké spoje; dopravné, komunikačné spoje;
3. doprav. pravidelná cesta verejného dopravného prostriedku z miesta na miesto: nočný s., s. číslo 4;
4. spoje, -ov m. odvetvie národného hospodárstva obstarávajúce premiestňovanie zpráv, zásielok a rozhlasového a televízneho vysielania: Ústredná správa spojov celoštátny riadiaci orgán spojov;
spojový príd.: s-é služby