Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

spodný príd.

1. kt. je v dolnej časti, pod niečím ap., op. vrchný, horný: s-á vrstva pôdy, s. náter; s-á bielizeň osobná; s-á pera; s-á vrstva spoločnosti; šport. s. úder umiestnený odspodu;

pren. s-é vášne, pudy nízke

2. (o zvuku) hlboký: s. hlas; hud. s-á dominanta

s. tón skrytý zmysel niečoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spodný

dolný ktorý leží, ktorý je umiestnený nižšie, dolu (op. horný): dolný tok, dolná končatinanižný (op. vyšný): bývať na dolnom, nižnom konci dedinyspodný (ktorý je umiestnený nižšie pod niečím; op. horný, vrchný): spodná pera, spodná čeľusť; spodná hranica (najnižšia)


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopecnevysokýneveľkýhovor.: ponižšípomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porastkrátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohamiúzemčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavukrpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pesnízkokmennýzákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloňdrobný (o zvieratách): nízka, drobná zverprízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučkýnizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izbaexpr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlonepatrnýzanedbateľnýbagateľnýsotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energieslabýúbohýnedostatočnýpodpriemernýpodnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudínevysokýneveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nárokyzlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálkaprimitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinuzvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášneexpr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý


spodný 1. p. dolný 2. p. nízky 2, hlboký 4

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spodný príd.

1. ležiaci, nachádzajúci sa v priestore pod niečím, naspodku (op. vrchný): s-á kôrka chleba; s-á vrstva pôdy; s-á sukňa spodnica; s-é nohavice spodky; s-á bielizeň; s-é šaty (Kuk.) bielizeň; krajč.: s-é zapínanie skryté; s-á niť pri šití na stroji niť zachytávajúca sa na opaku látky; s-á perina ktorá sa dáva na slamník al. priamo na slamu do postele pod plachtu;

2. nachádzajúci sa v dolnej, nižšie položenej časti niečoho, dolný (op. horný): s-á čeľusť sánka; s-á pera; s-é zuby; s. okraj nádoby; s-é konáre stromu, s-á časť rastliny; s-á hranica niečoho; s-á polovica, s-á časť tela; hovor. Ide do spodných susedov na priadky (Tim.) ktorí bývajú smerom na dolný koniec dediny; s-á Dora (Tim.) ktorá býva na dolnom konci dediny; pren. s-é vášne (Jaš.) nízke, zvrhlé, nemorálne; šport. s. úder v boxe mierený odspodu; tech. s. ventil umiestený na dolnej, najnižšej časti zariadenia; geol.: s. karbón, trias, s-á krieda geologické útvary uložené pod karbónom, triasom, kriedou; s-á voda ktorá prešla pôdou a zhromaždila sa na dolnej, nepriepustnej vrstve; hud. klávesy s-ého radu na klavíri biele;

3. (o hlase, tóne, zvuku) nízky, hlboký: hud. s-á dominanta, medianta; s. hlas najnižší hlas viachlasnej skladby;

4. expr. skrytý, utajený: Pokojne, ale so spodným chvením v hlase povedal. (Min.) V hlbinách spieva už. Už počuť hukot spodný. (Kost.) Nostalgia hlodala v ňom ako spodný prúd. (Tat.); pren. zmysel i pre hudbu vecí, pre ich spodné pramene (A. Mat.) ich skryté zdroje, ich skrytý význam.

s. tón skrytý, utajený, len nepriamo sa prejavujúci sprievodný znak, zmysel niečoho, podfarbenie: Rozhovor, ktorého spodným tónom bola ešte nádej. (Zúb.) V spodnom tóne tejto vety nechýbal úmysel rafinovane zraniť. (Štef.); rev so spodným tónom úzkosti (Min.)

Morfologický analyzátor

spodný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) spodný; (bez) spodného; (k) spodnému; (vidím) spodného; (o) spodnom; (so) spodným;

(štyria) spodní; (bez) spodných; (k) spodným; (vidím) spodných; (o) spodných; (so) spodnými;


(jeden) spodnejší; (bez) spodnejšieho; (k) spodnejšiemu; (vidím) spodnejšieho; (o) spodnejšom; (so) spodnejším;

(dvaja) spodnejší; (bez) spodnejších; (k) spodnejším; (vidím) spodnejších; (o) spodnejších; (so) spodnejšími;


(jeden) najspodnejší; (bez) najspodnejšieho; (k) najspodnejšiemu; (vidím) najspodnejšieho; (o) najspodnejšom; (s) najspodnejším;

(dvaja) najspodnejší; (bez) najspodnejších; (k) najspodnejším; (vidím) najspodnejších; (o) najspodnejších; (s) najspodnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) spodný; (bez) spodného; (k) spodnému; (vidím) spodný; (o) spodnom; (so) spodným;

(štyri) spodné; (bez) spodných; (k) spodným; (vidím) spodné; (o) spodných; (so) spodnými;


(jeden) spodnejší; (bez) spodnejšieho; (k) spodnejšiemu; (vidím) spodnejší; (o) spodnejšom; (so) spodnejším;

(dva) spodnejšie; (bez) spodnejších; (k) spodnejším; (vidím) spodnejšie; (o) spodnejších; (so) spodnejšími;


(jeden) najspodnejší; (bez) najspodnejšieho; (k) najspodnejšiemu; (vidím) najspodnejší; (o) najspodnejšom; (s) najspodnejším;

(tri) najspodnejšie; (bez) najspodnejších; (k) najspodnejším; (vidím) najspodnejšie; (o) najspodnejších; (s) najspodnejšími;


ženský rod

(jedna) spodná; (bez) spodnej; (k) spodnej; (vidím) spodnú; (o) spodnej; (so) spodnou;

(štyri) spodné; (bez) spodných; (k) spodným; (vidím) spodné; (o) spodných; (so) spodnými;


(jedna) spodnejšia; (bez) spodnejšej; (k) spodnejšej; (vidím) spodnejšiu; (o) spodnejšej; (so) spodnejšou;

(štyri) spodnejšie; (bez) spodnejších; (k) spodnejším; (vidím) spodnejšie; (o) spodnejších; (so) spodnejšími;


(jedna) najspodnejšia; (bez) najspodnejšej; (k) najspodnejšej; (vidím) najspodnejšiu; (o) najspodnejšej; (s) najspodnejšou;

(štyri) najspodnejšie; (bez) najspodnejších; (k) najspodnejším; (vidím) najspodnejšie; (o) najspodnejších; (s) najspodnejšími;


stredný rod

(jedno) spodné; (bez) spodného; (k) spodnému; (vidím) spodné; (o) spodnom; (so) spodným;

(tri) spodné; (bez) spodných; (k) spodným; (vidím) spodné; (o) spodných; (so) spodnými;


(jedno) spodnejšie; (bez) spodnejšieho; (k) spodnejšiemu; (vidím) spodnejšie; (o) spodnejšom; (so) spodnejším;

(dve) spodnejšie; (bez) spodnejších; (k) spodnejším; (vidím) spodnejšie; (o) spodnejších; (so) spodnejšími;


(jedno) najspodnejšie; (bez) najspodnejšieho; (k) najspodnejšiemu; (vidím) najspodnejšie; (o) najspodnejšom; (s) najspodnejším;

(dve) najspodnejšie; (bez) najspodnejších; (k) najspodnejším; (vidím) najspodnejšie; (o) najspodnejších; (s) najspodnejšími;

spodný príd
1. ležiaci, nachádzajúci sa v priestore pod niečím, naspodku, op vrchný: Kačzi, ffoytowey dczere, obrus a spodny perzinu (porúčam) žilina 1574; gedna peryna wrchnia, druha pak spodnia s. ľupča 1603; wezmi chabzdowe zpodnj kurky ht 1760; paliczu ho zbil a spodnie orne zelezo mu vzal beckov 1732; dwema komoramy, spodnou a hornou vrútky 1753
o stragulum: plachta ložni, spodni postlani np 17. st posteľná plachta; s-á košeľa, šata, s-é šaty rubáš (u ženy) al. košeľa aj gate (u muža): w druheg truhli bieleg ynventacie, geden vteracz cwilichowj, 2 spodnie kossele ženske zvolen 1635; wssakže tam (v kúpeľoch) pre poctiwost spodnye ssaty a zasterky magj mjsta kob 1666; na kossele, na wrchnie y spodnie, platna tenkeho n 30 k. n. mesto 1690 e; na spodnie ssaty, to gest na gatje dwanast rifou (bieleného plátna) po dwa grosse socovce 1741–43; inducula: spodny ssata, interula: kossela, spodny ssata; feminalia: gaťe, spodny kossela; perizoma: gaťe, spodny kossela ks 1763; odpovedal geden, který až po plecia mokri bil, že mu své spodné ssaty preobliecty daty musel krupina 1786
2. nachádzajúci sa v dolnej, nižšie položenej časti niečoho, dolný, op horný: ten fundament (veže) tak založený a zmúraný byl až pod samú swetnicu spodnj, která gest sklepistá p. ľupča 1525; poczawssy od spodnyho chotarze od czesty az po priehon orawaly trenčín 1574; protoz Thomas s porazenjm vredu nadelil na gednu stranu swetliczu spodnu y wrchnu p. ľupča 1601; obrazy v prostredku budu, v spodney tabuly svaty Bartolomeg, apoštol, a geho mučedlnictvo prievidza 1692 e; spodni popruch s felrantowim remenom (radvaň) 1702; člowek gest stredneg postawi a chibi gemu geden spodni zub pukanec 1789
o auricula infima: spodní ussko vtl 1679 anat ušný lalok; parlament na dum horni a spodni rozdeleny gest krp 1760 dolná snemovňa; o pekle magj domněnj, že dwoge bylo, gedno wrchnj, druhé zpodnj stn 1785 náb v ktorom sú väčšie muky; s. (mlynský) kameň dolná časť mlecej sústavy: spodnjm a wrchnjm kamenom melu kob 1666; lapis molaris inferus: spodny mlinsky kamen ld 18. st
3. spoločensky, kvalitatívne al. ináč nižšie cenený, začlenený, s menšou autoritou: inferior, inferius: spodny, spodňégssy, podly, podlégssy; infimus: nagpodlégssy, nagspodňégssy, nagostatňégssy; infimi homines: podlegssyho porádku lidé, njzského rodu; inferior ambulatio: spodňégssy precházka slabšia, menšia ks 1763; chudšý, spotňegssý nad teba nikdo neni be 1794

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SPODNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 33×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
MALÉ HOSTE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 9×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 5×;
NEMEČKY, okr. TOPOĽČANY – 5×;
ŠIŠOV, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 4×;
LIVINSKÉ OPATOVCE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 2×;
RYBANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 2×;
LEVOČA, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 1×;
MALÉ CHLIEVANY (obec BÁNOVCE NAD BEBRAVOU), okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;
PEČEŇANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor