spodný príd.
1. kt. je v dolnej časti, pod niečím ap., op. vrchný, horný: s-á vrstva pôdy, s. náter; s-á bielizeň osobná; s-á pera; s-á vrstva spoločnosti; šport. s. úder umiestnený odspodu;
pren. s-é vášne, pudy nízke
2. (o zvuku) hlboký: s. hlas; hud. s-á dominanta
● s. tón skrytý zmysel niečoho
spodný -ná -né 2. st. -nejší príd.
dolný ktorý leží, ktorý je umiestnený nižšie, dolu (op. horný): dolný tok, dolná končatina • nižný (op. vyšný): bývať na dolnom, nižnom konci dediny • spodný (ktorý je umiestnený nižšie pod niečím; op. horný, vrchný): spodná pera, spodná čeľusť; spodná hranica (najnižšia)
hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)
2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)
3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý
4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)
nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopec • nevysoký • neveľký • hovor.: ponižší • pomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porast • krátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohami • územčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavu • krpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pes • nízkokmenný • zákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloň • drobný (o zvieratách): nízka, drobná zver • prízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučký • nizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izba • expr. prinízky
2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlo • nepatrný • zanedbateľný • bagateľný • sotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energie • slabý • úbohý • nedostatočný • podpriemerný • podnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudí • nevysoký • neveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nároky • zlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálka • primitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinu • zvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášne • expr. prízemný: prízemné správanie
3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý
spodný 1. p. dolný 2. p. nízky 2, hlboký 4
1. ležiaci, nachádzajúci sa v priestore pod niečím, naspodku (op. vrchný): s-á kôrka chleba; s-á vrstva pôdy; s-á sukňa spodnica; s-é nohavice spodky; s-á bielizeň; s-é šaty (Kuk.) bielizeň; krajč.: s-é zapínanie skryté; s-á niť pri šití na stroji niť zachytávajúca sa na opaku látky; s-á perina ktorá sa dáva na slamník al. priamo na slamu do postele pod plachtu;
2. nachádzajúci sa v dolnej, nižšie položenej časti niečoho, dolný (op. horný): s-á čeľusť sánka; s-á pera; s-é zuby; s. okraj nádoby; s-é konáre stromu, s-á časť rastliny; s-á hranica niečoho; s-á polovica, s-á časť tela; hovor. Ide do spodných susedov na priadky (Tim.) ktorí bývajú smerom na dolný koniec dediny; s-á Dora (Tim.) ktorá býva na dolnom konci dediny; pren. s-é vášne (Jaš.) nízke, zvrhlé, nemorálne; šport. s. úder v boxe mierený odspodu; tech. s. ventil umiestený na dolnej, najnižšej časti zariadenia; geol.: s. karbón, trias, s-á krieda geologické útvary uložené pod karbónom, triasom, kriedou; s-á voda ktorá prešla pôdou a zhromaždila sa na dolnej, nepriepustnej vrstve; hud. klávesy s-ého radu na klavíri biele;
3. (o hlase, tóne, zvuku) nízky, hlboký: hud. s-á dominanta, medianta; s. hlas najnižší hlas viachlasnej skladby;
4. expr. skrytý, utajený: Pokojne, ale so spodným chvením v hlase povedal. (Min.) V hlbinách spieva už. Už počuť hukot spodný. (Kost.) Nostalgia hlodala v ňom ako spodný prúd. (Tat.); pren. Má zmysel i pre hudbu vecí, pre ich spodné pramene (A. Mat.) ich skryté zdroje, ich skrytý význam.
● s. tón skrytý, utajený, len nepriamo sa prejavujúci sprievodný znak, zmysel niečoho, podfarbenie: Rozhovor, ktorého spodným tónom bola ešte nádej. (Zúb.) V spodnom tóne tejto vety nechýbal úmysel rafinovane zraniť. (Štef.); rev so spodným tónom úzkosti (Min.)
spodný príd 1. ležiaci, nachádzajúci sa v priestore pod niečím, naspodku, op vrchný: Kačzi, ffoytowey dczere, obrus a spodny perzinu (porúčam) (ŽILINA 1574); gedna peryna wrchnia, druha pak spodnia (S. ĽUPČA 1603); wezmi chabzdowe zpodnj kurky (HT 1760); paliczu ho zbil a spodnie orne zelezo mu vzal (BECKOV 1732); dwema komoramy, spodnou a hornou (VRÚTKY 1753) L. stragulum: plachta ložni, spodni postlani (NP 17. st) posteľná plachta; s-á košeľa, šata, s-é šaty rubáš (u ženy) al. košeľa aj gate (u muža): w druheg truhli bieleg ynventacie, geden vteracz cwilichowj, 2 spodnie kossele ženske (ZVOLEN 1635); wssakže tam (v kúpeľoch) pre poctiwost spodnye ssaty a zasterky magj mjsta (KoB 1666); na kossele, na wrchnie y spodnie, platna tenkeho n 30 (K. N. MESTO 1690 E); na spodnie ssaty, to gest na gatje dwanast rifou (bieleného plátna) po dwa grosse (SOCOVCE 1741-43); inducula: spodny ssata, interula: kossela, spodny ssata; feminalia: gaťe, spodny kossela; perizoma: gaťe, spodny kossela (KS 1763); odpovedal geden, který až po plecia mokri bil, že mu své spodné ssaty preobliecty daty musel (KRUPINA 1786); 2. nachádzajúci sa v dolnej, nižšie položenej časti niečoho, dolný, op horný: ten fundament (veže) tak založený a zmúraný byl až pod samú swetnicu spodnj, která gest sklepistá (P. ĽUPČA 1525); poczawssy od spodnyho chotarze od czesty az po priehon orawaly (TRENČÍN 1574); protoz Thomas s porazenjm vredu nadelil na gednu stranu swetliczu spodnu y wrchnu (P. ĽUPČA 1601); obrazy v prostredku budu, v spodney tabuly svaty Bartolomeg, apoštol, a geho mučedlnictvo (PRIEVIDZA 1692 E); spodni popruch s felrantowim remenom ((RADVAŇ) 1702); člowek gest stredneg postawi a chibi gemu geden spodni zub (PUKANEC 1789) L. auricula infima: spodní ussko (VTL 1679 anat) ušný lalok; parlament na dum horni a spodni rozdeleny gest (KrP 1760) dolná snemovňa; o pekle magj domněnj, že dwoge bylo, gedno wrchnj, druhé zpodnj (StN 1785 náb) v ktorom sú väčšie muky; s. (mlynský) kameň dolná časť mlecej sústavy: spodnjm a wrchnjm kamenom melu (KoB 1666); lapis molaris inferus: spodny mlinsky kamen (LD 18. st) 3. spoločensky, kvalitatívne al. ináč nižšie cenený, začlenený, s menšou autoritou: inferior, inferius: spodny, spodňégssy, podly, podlégssy; infimus: nagpodlégssy, nagspodňégssy, nagostatňégssy; infimi homines: podlegssyho porádku lidé, njzského rodu; inferior ambulatio: spodňégssy precházka slabšia, menšia (KS 1763); chudšý, spotňegssý nad teba nikdo neni (BE 1794)