spod predl. s G vyj. smerovanie z priestoru pod niečím, spopod: vytiahnuť s. stola, trčať s. skrine, s. hory vidieť dedinu; vyslobodiť sa s. nadvlády zbaviť sa jej; vymykať sa s. rúk
spod predl. s G
spod (koho, čo) vyjadruje smerovanie z priestoru pod niečím (op. sponad) • spopod: spod, spopod skaly vyviera prameň
spod predl. s 2. p. vyjadruje smerovanie von z priestoru pod niečím, spopod: vytiahnuť niečo spod stola; Sotva som trčal spod lavice. (Žáry); hľadieť, pozerať na niekoho spod obočia nie priamo a obyč. nevľúdne; Všetko také, ako vyšlo spod tesárskej sekery (Tat.) ako to tesári vyrobili; vyslobodiť sa spod nadvlády niekoho, niečoho zbaviť sa jej; postavy, ktoré sa spod jeho rúk rodili (Zúb.) ktoré utváral, modeloval; že starnú, že im svet uteká spod nôh a že už všeličomu nemôžu rozumieť (Švant.) strácajú styk so súčasnosťou; Spod šibenice ho vyslobodil iba list Jelačiča (Vlč.) zachránil ho od popravy; bás. národ spod Tatier Slováci
● vymykať sa niekomu spod rúk, spod vedenia byť samostatný, nedať sa ovládať; expr. niečo spod zeme vydupať získať, dosiahnuť i vtedy, keď nie sú predpoklady, za každú cenu; hovor. pejor. ten by aj spod seba zjedol je lakomý, pažravý, chamtivý
spod predl s G vyj. smerovanie z priestoru pod niečím, spopod: wlažnost hroznowa spod kantnarneho korita do kade neb do dluheg wjneg nadoby prenessena (KoB 1666); take ručime, že nechce nikade spod pana ugity (JABLONICA 1672); drewo spod Wisočiny wozil (ŠTIAVNIČKA 1676); a to dite spod pece, ponewač tam ležalo, samo skoklo na tu plachtičku (S. ĽUPČA 1732); z jetza gyábla preklatoho, z hréchu smertednoho, zpod smertzis nás vikúpél (HPS 1752); x. pren ráts us mój śivot zpod zléj zbroj vinyátz (DŽ 1752) F. pol druha korcza pssenicze zpod zamkj winosila (LIPTOV 1760) ukradla