spoľahnúť sa p. zveriť sa 2
zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sa • zveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plány • vyznať sa • priznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez viny • expr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činu • vyjaviť • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti
2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciu • hovor.: znechať sa • nechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhých • zastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Boha • oprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprie • oddať sa • poddať sa • odovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli
3. p. zasnúbiť sa
spoľahnúť sa, -ne, -nú, -hol dok. (na koho, na čo i bezpredm.) s dôverou sa zveriť, znechať sa na niekoho, na niečo, venovať niekomu, niečomu dôveru: s. sa na svojich priateľov; môže sa na mňa (vo všetkom) plne s.; s. sa na náhodu; Dávam ti slovo, môžeš sa naň spoľahnúť. (Kuk.) Už som sľúbil, môžeš sa spoľahnúť. (Kuk.) Spoľahni sa! buď istý, uistený! Zariadim sa presne podľa vášho priania. Ráčte sa spoľahnúť! (Švant.);
nedok. spoliehať sa
spoliehať sa, zried. i spoliehať, -a, -ajú nedok. (na koho, na čo, so spoj. že i bezpredm.) s dôverou sa znechávať na niekoho, na niečo, venovať niekomu, niečomu dôveru; predpokladať, že niekto, niečo nesklame: s. sa na priateľov, s. sa na vlastné sily, na náhodu; spoliehanie sa na milosť božiu (Kuk.); Na mňa sa môžeš pevne spoliehať. (Jégé) Spolieham na vaše dobré srdce. (Stod.) Spoliehala, že musí vyhrať. (Šolt.); dôverníka, na ktorého bude možné spoliehať (Jil.);
dok. spoľahnúť sa