spoľahlivý príd. na kt. sa dá spoľahnúť: s. človek, s-á správa, s-é informácie, s. postoj;
spoľahlivo prísl.: fungovať s.;
spoľahlivosť -i ž.: odborná s., s. výrobku, služieb
isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky
2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo
3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali
4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2
spoľahlivo 1. porov. spoľahlivý 2. p. isto 1, 2
spoľahlivý príd. na ktorého (na ktorý) sa možno spoľahnúť, dôveryhodný; istý, bezpečný: s. človek, priateľ; s-á opora; zprávy zo s-ých prameňov; s-é informácie, údaje; Verí len zraku a hmatu, dvom spoľahlivým zmyslom. (Jil.); stroj je stopercentne s.; s-á osoba (obyč. o človeku majúcom dôveru politických činiteľov); dostať sa do s-ých rúk;
spoľahlivo prísl.: s. fungovať, slúžiť, pracovať, s. ovládať niečo;
spoľahlivosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto (čo) je spoľahlivý(-é); dôveryhodnosť: s. stroja; politická s. občanov; osvedčenie o národnej, štátnej a ľudovodemokratickej s-i doklad, že sa občan správal politicky bezúhonne v čase neslobody a že má kladný pomer k ľudovodemokratickému zriadeniu (vydával sa po r. 1945)