Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spočinúť -ie -ú dok. kniž.

1. zaujať miesto a (istý čas) zostať na ňom: s. v náručí matky, ruka mu s-la na pleci

2. zrakom sa pristaviť, uprieť zrak: pohľadom s-l na jej tvári, oči mu s-ú na malebnom kraji;

nedok. spočívať -a

1. k 1, 2

2. byť uložený, ležať: most s-a na pilieroch; starosť s-la na ňom

3. zakladať sa na niečom, byť: úver s-a na dôvere; v čom s-a podstata (veci)?

4. ležať v hrobe: tam s-jú naši predkovia

spočívať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.

spočinúť, -nie, -nú dok. kniž.

1. (kde, na čom) zaujať niekde na dlhší čas miesto, niekde na dlhší čas al. trvale zotrvať, ocitnúť sa niekde: Vykĺzla bezvládnym pohybom z Maťových rúk a spočinula na zemi. (Jíl.) Dlane na sebe spočinú. (Jaš.) Spočinú si v náruči (Gab.) objímu sa- Na ústach bolestných zas pera spočinie (Kost.) bozkajú sa.

2. (na kom, na čom, čím; o očiach, o zraku) zrakom utkvieť na niekom, na niečom, pozrieť na niekoho, na niečo: Oko jeho spočinulo na krásnej panne. (Kal.) Jeho pohľad spočinul na lampe. (Krno) Najdlhšie spočinul jeho zrak na Stehlíkovi. (Zgur.) Spočinul pohľadom na panej. (Kuk.)

3. oddať sa oddychu, odpočinku, odpočinúť si: Je sladko spočinúť v jej [brány] tôni. (Kuk.) Doprajte, na týchto schodoch trochu spočiniem. (Hviezd.) Akoby tá surová moc nechcela spočinúť, kým ho nezničí (Vans.) neprestáva účinkovať-

● s. na vavrínoch po dosiahnutí úspechov stagnovať;

nedok. spočívať

spočívať, -a, -ajú nedok. kniž.

1. (kde, na čom i na kom) zaujímať niekde miesto, niekde na istý čas al. natrvalo zotrvávať, byť uložený, ležať: Váha tela spočíva na pravej nohe. — Na jeho prsiach spočívala tá krásna dievka. (Jégé) Mosadzná sponka spočíva na belasej kosičke. (Kuk.) Stavba spočíva na rozlohe desiatok hektárov. (Pláv.) Na nich [stĺpoch] spočíva múr, z ktorého sa dvíha druhé poschodie. (Kuk.); s. si v náručí objímať sa; pren.: na niekom spočíva zodpovednosť, povinnosť za niekoho, za niečo ap.; na jeho pleciach, ramenách, bedrách spočíva zodpovednosť za niekoho, za niečo, ťarcha povinností ap. má zodpovednosť, povinnosť ap.; v jeho rukách spočíva osud niekoho, zodpovednosť za niekoho, za niečo je zodpovedný za niekoho, za niečo ap.; vyučovanie spočíva na základoch názornosti je názorné; s. na pevných základoch byť podložený faktami, realitou, byť odôvodnený, reálny; mať pevné základy;

2. (na kom, na čom, čím; o očiach, o zraku) zrakom, pohľadom utkvievať, zotrvávať na niekom, na niečom, hľadieť, pozerať na niekoho, na niečo: Oči všetkých prítomných spočívali na Jurovi. (Skal.) Mne spočíva zrak na Európe. (Jes.) (Žena) spočíva očami na nosičových svaloch. (Jaš.)

3. (v čom, zried. i na čom) mať v niečom podklad, odôvodnenie, záležať na niečom, zakladať sa na niečom, byť, existovať: v niečom spočíva príčina, problém, význam, hodnota, podstata ap. niečoho; V čom spočíva zmysel života? — Starosti, ktoré spočívali hlavne v ustavičnej kontrole. (Krno) Aké nevyspytateľné čaro spočíva v niektorom človeku. (Zúb.) Narušila jeho rovnováhu, ktorá spočívala hlavne na vedomí, že si prácu riadne vykonáva. (Gráf)

4. oddávať sa oddychu, odpočinku, odpočívať Hviezdičky svietia, zem tíško spočíva. (J. Kráľ) S nami budeš tu panovať, chodiť ako my, vo zlate a spočívať na zamate. (Chal.) práv. spočívanie konania keď je odložené. prerušené, odročené

● s. na vavrínoch po dosiahnutí úspechov stagnovať;

5. byť pochovaný, ležať v hrobe: Polozím kosti na hrob, kde ona spočíva. (Hviezd.) Železný kríz nesie nápis: „Tu spočíva v Kristu Anton Tichý, učiteľ a organista.“ (Taj.) Verný kôň na svahu spočíva večitým snom. (Jes.) V krypte spočívajú kosti vašej rodiny. (Vaj.);

nedok. k 1, 2, 4 spočinúť

spočívať ndk
1. kde byť uložený, zotrvávať, ležať: barz rútsé risi i z barankámi vjedno budú bivatz, i krotké voli z dzivima lyevi beszpetsnye szpotsivátz (HPS 1752);
x. pren o, Gezissy, tak meg dussy twe ranny su utecha, kdez hrich, diabel mne by desil, tam srdce me spociwa, w nich zustanem (AgS 1708); at tam spočjwa (duša) w pokogj (PoP 1723-24)
2. v čom zakladať sa na niečom, byť v niečom: w čem nassa žadost spočywa, neňy gine krome Bůch (PP 1734); čim ukazuge, že prava vira v Bohu spočiva (SS 18. st)
3. oddávať sa pokoju, odpočívať, oddychovať: dosty w hustem kryczku zagicz tež spoczjwa, awssak od psuw mnohich prece spatren bywa (BV 1652); na jednej lúce, Oltárovnej, u Klenovca, sedli, aby spočívali (ASL 1676); gaknahle dokonagj poznawačy, začjti magj čtenari, a tu spočjwagj poznawači a syllabykownjcy (BZ 1749); w noczy bil bich mal pokoge, s pokogem bich spocžiwal (SNS 1786)
F. takowy strom ctyti mame, w gehož stjnu spočjwame (SiN 1678); ten sobe libe spočjwa, ktery na swau lekcy nedba (Se 18. st)
4. ležať v hrobe: yako lide spočywagicze, ze sna wstawagi a yako to biwa, nerozumegy, yako bili zesnuly (TC 1631); guž idem do hrobu smutneho, tmaweho, kďe budem spočiwat ass do dňe súdneho (Pie 18. st)