spočítať, čes
spočteť dk
1. čo, koho počítaním zistiť, určiť počet, súčet, sčítať niečo, niekoho: kde su mnohé ruki, zawri, a čokólw. do ruk dáss, spočjtág y odwáž; kdiž spočjtáss wsseckych synu yzrahélskych wedlé počtu, dá gedenkáždy wyplatu za ziwot swúg Pánu kb 1757
2. čo (s čím) spísať, zaznamenať; vymenovať, vyrátať, vyčísliť niečo: conferre novissima primis: spočitati nové weci z dawnyma ks 1763; widel gsem zastup welikj, ktereho zadnj spocjtat nemohl káz 18. st
3. čo, koho započítať, začleniť, zahrnúť niečo: in eundem numerum congregare: do toho počtu spočjtati ks 1763; na čo hledjce desáty Gregor, pápež, spočtěl gu do počtu swatých pannen wp 1768;
spočítavať, spočitovať ndk
1. k 1: computo: počitám, rachugem, pocet berem, spočjtugem ks 1763; hadači nebesky, ktery prehledáwali hwezdi nebeské a spočitawali mesyce, žeby ohlassowali s nych, které weci tebe prichazat magú blr 18. st
2. k 2: (Boh) mnohymy slowmy spočytuge zemskych a morkych ziwotčychuw wlastnosti, sylu, opatrnost pp 1734; ktery w wógsku Júdi spočitowany su kb 1757
3. k 3: toto len za teto tri roky czo strowil a gine roki nemužem zpočituwat prievidza 1786; kral David osematricet rokuw spočytowal w kralowaňi swem cdu 18. st kraľoval
4. koho, čo brať, pokladať niekoho, niečo (za akého/aké): numero: počitám, spočitugem, placjm, mám to za, mám ho za, držjm ho za ks 1763