čítať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.)
1. vnímať zrakom, prípadne i nahlas reprodukovať niečo písané al. tlačené: č. knihy, noviny, literatúru, vyhlášku; č. z knihy; č. potichu, nahlas; č. klasikov klasickú literatúru
● hovorí, akoby z knihy čítal smelo, plynne; Klameš, akoby z knihy čítal (Gab.) bez rozpakov, bezočivo; č. niekomu kázeň, lekciu karhať, napomínať ho; č. medzi riadkami domýšľať si pravdu, skutočnosť, o ktorej sa priamo nepíše;
2. zisťovať z vonkajších prejavov, poznávať, pozorovať: č. niekomu niečo z tváre, na tvári; č. niekomu v duši; č. niekomu niečo na očiach, v očiach; č. niekomu myšlienky; Vedel čítať na tvárach ľudí. (Ondr.) To mu bolo na konci nosa čítať (Kal.) jeho výzor to zjavne prezrádzal.
3. ľud. rátať, spočítavať: č. peniaze (Heč.); Kto číta tie slzy, čo v samote padajú? (Sládk.) Berta čítala bielizeň do prania. (Jégé)
● žart. za bieleho dňa hviezdy č. leňošiť, darebáčiť;
opak. čítavať, -a, -ajú;
dok. k 1 prečítať, k 2 vyčítať, k 3 sčítať, spočítať
počítať1, -a, ajú nedok.
1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, rátať: p. peniaze, p. žiakov; Počíta dni do Vianoc. (Tim.) Paholci počítali, koľko to činí. (Taj.); p. niečo na tucty, na stovky, na tisícky vo veľkom množstve
● dostať nepočítaných bitku;
2. (čo i bezpredm.) vykonávať počtové úkony, rátať: deti sa učia p.; p. do sto, p. na prstoch, v hlave, na papieri, p. spamäti, p. príklad, rovnicu;
3. (koho, čo kam) zahrnovať, brať do počtu, započítavať, zaraďovať niekam, rátať: Zdá sa mi, že i mňa počítate medzi tých pánov. (Jégé) Aj vás počítame k nim. (Barč)
4. (s kým, s čím, zastar. i na koho, na čo) brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať k niečomu, rátať s niekým al. niečím: p. so všetkými okolnosťami (Urb.); So mnou už nepočítajú. (Mor.) Porátajme, s kým možno počítať. (Heč.) Musíme s tým počítať, že i nepriateľ strieľa. (Tomašč.) Počítal i s možnosťou, že ho môžu v bráne zastaviť. (Jégé) Otázka je, či (cisár) môže na nás počítať. (Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.)
● p. s každou korunou, s každým halierom dobre hospodáriť, šetriť; p. s každou minútou využívať čas;
5. mieniť, uvažovať, kalkulovať, rátať: Počítali, že nebudem vládať stáť na nohách. (Zúb.) Ľudia v tom prípade zle počítajú. (Švant.)
6. (koho za čo) pokladať, považovať, mať: Sedliaka (nechceli) počítať za skutočného človeka. (Jégé)
7. (čo komu, za čo) považovať istú peňažnú sumu, účtovať, rátať: Za tovar počítal viac, ako (bol hoden). (Jégé); hovor. Čo počítate za meter, za kilo? koľko stojí?; p. niekomu vysoké úroky, vysoké, nájomné; draho, lacno niekomu niečo p. (napr. ušitie šiat al. iné remeselnícke práce);
8. (čo komu za čo, k čomu) prisudzovať: nepočítaj mu to za chybu, za vinu; to sa mu počíta k dobru;
9. kniž. zried. (čo, len v spojení s číselnými výrazmi) mať, obsahovať: Dedinka počíta čosi okolo 50 čísel.
10. kniž. v predl. výrazoch počítajúc do toho, zried. i v to vyjadruje spolupatričnosť niekoho s niekým al. niečoho s niečím, spolu s: materiálnosť celej prírody, počítajúc do toho (v to) aj človeka; od Skalice po Vrbové, počítajúc do toho i Myjavu;
dok. k 1 spočítať, k 2 vypočítať
|| počítať sa zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, rátať sa: Nikdy sa nepočítal medzi statne urastených chlapov. (Fig.) Počíta sa medzi prvé. (Podj.)
spočítať, -a, -ajú dok. (čo, koho) počítaním zistiť, určiť počet, súhrn, súčet, sčítať: s. peniaze, s. žiakov; s. si niečo (na prstoch), i pren. hovor. ľahko niečo zistiť
● hovor. expr. to by sa dalo na jednej ruke, na prstoch jednej ruky s. je toho málo; (toľko), že by si nespočítal (ani by nespočítal) veľa, mnoho; s. niekomu rebrá zbiť ho; rebrá by si mu mohol s. je veľmi chudý; kniž. jeho dni (hodiny) sú spočítané skoro zomrie; dni, hodiny ap. niečoho sú spočítané nebude to mať dlhé trvanie, skoro to zanikne: stará krčma, ktorej dni zdajú sa už spočítané (Tim.);
nedok. spočítavať, -a, -ajú i spočitovať, -uje, -ujú, zried. i spočitúvať, -a, -ajú (Min.)