splynúť -ie -ú dok.
1. spojiť sa do jedného celku: prisťahovalci s-li s obyvateľstvom; s-tie buniek
2. kniž. zvoľna klesnúť, skĺznuť: slzy jej s-li po tvári;
nedok. splývať -a
1. k 1, 2
2. voľne visieť, spadať: vlasy jej s-li na plecia
3. niesť sa po povrchu vody bez pohybu končatín
asimilovať sa zmeniť sa tak, že sa nové podmienky stanú vyhovujúce; splynúť s novým, iným • prispôsobiť sa • adaptovať sa: rastliny sa v novom prostredí rýchlo asimilovali, prispôsobili; oko sa v tme asimiluje, oko sa adaptuje na tmu • splynúť (pripojiť sa k celku): prisťahovalci sa asimilovali, splynuli s domácim obyvateľstvom • spodobiť sa (o hláskach; pripodobiť sa inej hláske, napr. v znelosti)
splynúť p. zrásť 2, porov. splývať
zliať sa 1. stekaním sa dať dovedna • stiecť sa: potoky sa stiekli do rieky • spojiť sa (o niečom tekutom, polotekutom): cesto sa na plechu zlialo, stieklo • nahrnúť sa (na jedno miesto): krv sa nahrnula, zliala do hlavy • splynúť (dať dovedna): ľudia splynuli do jednej masy • zmiešať sa: tváre sa mu zmiešali • pozlievať sa • postekať sa (postupne)
2. p. spustiť sa 2
zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástla • zaceliť sa • zacelieť • sceliť sa • scelieť • zjazviť sa • zajazviť sa • zavrieť sa • zatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilo • hovor. zarásť: rana ešte nezarástla • prirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček
2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúť • kniž. zliať sa • spojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení
3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívom • zblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížili • prilipnúť • kniž. priľnúť • pripútať sa • primknúť sa • prirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou
splynúť, -nie, -nú, rozk. splyň dok.
1. (bezpredm. s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spojiť zlúčiť sa, zliať sa do jedného celku: farby zvuky splynuli; s. do (jedného) celku v (jeden) celok, v jedno (s niekým, niečím); prisťahovalci splynuli s domácim obyvateľstvom; ich pery splynuli bozkal sa; Brada mu splynula s fúzmi. (Jes.) Padli si do náručia a splynuli v bozku. (Jégé); dve srdcia, dve duše, ktoré splynuli v nerozlučný celok (Vaj.) vznikla medzi nimi láska pren. Vrany splynuli s tmou (Krno) stratili sa v tme. — biol. splynutie dvoch buniek; odb. splynutie práva so záväzkom (napr. keď sa dlžník stane veriteľovým dedičom)
2. kniž. (z čoho, po čom) zvoľna spadnúť klesnúť, skĺznuť z niečoho, po niečom: slza mu splynula po líci; pren.: slová, ktoré bi neboli splynuli z jeho perí (Fr. Kráľ) nebol by ich vypovedal; Z úst i zrakov splynula panej suchá otázka (Gráf) spýtala sa;
nedok splývať
splývať, -a, -ajú nedok.
1. (bezpredm., s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spájať, zlučovať sa, zlievať sa do jedného celku; robiť dojem niečoho celistvého: farby, zvuky, hlasy splývajú; s. do (jedného) celku, v (jeden) celok, v jedno (s niekým, s niečím); Čierna postava splýva s temným pozadím. (Chrob.) Elena splývala vedno s Tonkou, a preto mu boli obidve rovnako drahé. (Zúb.) Pieseň strojov splývala v mohutný bzukot. (Skal.); šport. slang. s. (na vode) po odraze bez pohybu sa udržovať na hladine vody, nehybne ležať na vode;
2. (bezpredm., z čoho, na čo, po čom, cez čo, zried. i čím) voľne, obyč. v záhyboch visieť, spadať: voľne, mäkko s.; Plášť jej splýva z pliec. (Hviezd.); postele s baldachýnom, z ktorého splývali nadol záclony (Jégé); Dlhá brada mu splývala na prsia. (Jégé) Vlasy jej splývali po sluchách v pôvabných prstencoch. (Zúb.) Vrkoč necháva voľne splývať cez prsia. (Chrob.) Šaty splývali štíhlym driekom. (Vaj.)
3. (z čoho, po čom) zvoľna padať, klesať, kĺzať z niečoho, po niečom: slzy mu splývajú po lícach; pren. Slová splývajú jej z perí (Heč.) hovorí. Hladko splývali z Čordášových úst ospravedlnenia (Štef.) ľahko ich vyslovoval;
dok. k 1, 3 splynúť
|| splývať sa zastar. (s čím, s kým, v čo, do čoho) spájať sa, zlučovať sa do celku, splývať: [Ruženkin soprán] s Lejliným altom krásne sa splýva. (Vaj.) V zmes čiarok splývali sa riadky. (Jes.)
splynúť dk dostať sa na jednu úroveň a spojiť sa, zliať sa do jedného celku: familie zemanske do času trwaly, ale potom, gako woda splinuly cob 17. st • kde se toto wssecko podelo? Giste gak bublinka na wode wssecko to rychle splynulo sp 1696 zaniklo, prestalo existovať; splývať ndk 1. spájať sa do jedného celku: (ražová huba) wzbuzuge take y dawený, protože swau lechkosty w žaludku zpliwa a nahoru wstupuge mt 17. st 2. niesť sa na povrchu vody: když njekomu ledwenjce schnu, co se muže poznati, masnosť na močj spliwa rta 17. st; naleg toho olei vitriolis dužo na tye opilky, takže o dwa prsty nad opilkamy splywatj bude och 17. st 3. (na základe rovnosti) zliať sa do jedného celku, zblížiť sa: gako w negakem mori, tak w sladkostech a weselostech wssetcy blahosláwenj spliwati budu sst 1742 budú rovnocenní • (Foloe) zplywala w plači pt 1778 usedavo plakala