splodiť dok.
1. spôsobiť vznik ľudského jedinca: s. syna
2. expr. byť pôvodcom, vytvoriť (obyč. niečo nepodarené ap.): s. básničku, s. chaos, nedôveru
splodiť p. utvoriť 1
utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracovisku • vytvoriť • kniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiu • stvárniť • zobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmíre • zložiť • skomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obraz • povytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladosti • expr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaos • kniž. kreovať: kreovanie spolku • pritvoriť (dodatočne utvoriť)
2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriť • založiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolok • ustanoviť • kniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vládu • vybudovať: vybudovať v obvode škôlku • zriadiť • urobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihrisko • zostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výboru • poutvárať • povytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky
plodiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) prinášať, vydávať plody: zem plodí plodiny, jabloň plodí ovocie;
2. (čo, koho) spôsobovať zrod dakoho: p. potomstvo; Nemáte sami čo jesť a plodíte nových hladošov. (Jégé);
pren. spôsobovať vznik dačoho, tvoriť: Premeny plodia sladkosť v živote. (Sládk.);
dok. k 2 splodiť
|| plodiť sa množiť sa
splodiť, -í, -ia dok.
1. (koho) dať vznik novému človeku, spôsobiť vznik plodu (ľudského; obyč. o mužoch): s. dieťa, deti; ľudia, ktorých splodil jeden otec (Barč); kráľovič splodí s ňou (zakliatou pannou) syna (Dobš.); Nemala tušenie, že by mohla žena takú potvoru splodiť. (Švant.) Dcéra moja, s akým namáhaním sme ťa splodili a vychovali. (Jégé); pren. Ktorým smerom leží zem tá, čo ťa splodila? (Karv.) kde si sa narodil.
2. (čo) vytvoriť, byť pôvodcom niečoho: Nádeju čin splodí. (Sládk.); človek, ktorého um splodil stroj (Hor.); Žiarlivosť vzbudila hnev a hnev splodil výstupok. (Záb.) Nikdy južný kraj nesplodil toľkej krásy! (Jes-á)
splodiť dk 1. koho (o žene) priviesť na svet dieťa: splodili su mladencze gmenem Waczlawa bánovce n. b. 1555; tento Maczko z Dorkow za niektery rok spolu w neczistote zili, zie y ditky splodilj r. brezovo 1596 e; splodil pak za czas malzenstwy sweho ssestoro ditek h. čuta 1604; s kterow (ženou) tenze gisty nebosstik Tomass zsplodyl dwuch synow martin 1638; otecz w tomze dome sjna totiž tohoto Eliasse splodil belá 1716; radňeg zostal bez manželki, by detek nesplodil gv 1755 pren toho gediného má (Panna Mária) syna, kterého Boha w swém pannénském žiwote počala, Boha splodila blr 18. st porodila Syna Božieho; wy oblaky, wiprsste nam osprawedlnitela, otewry sa zem a splod nam Spasitela kt 1753 zošli 2. od koho, z koho (o človekovi) mať s niekým dieťa: kteru Annu Hrabowsku splodel Jan Hrabowsky z uroczeney nekdi Kateriny Rossnowey (d. motešice) 1584; gisty bohaty zeman žil predessle ze swau prwsj manželku, z ktere zplodil gednoho syna rpo 1790 3. čo (o zvierati) priviesť na svet živočíšneho jedinca, mláďa: medwed, co porodil (:zplodil:) oblizugice, gestly mame weritj, wiformuge koa 17. st; bos eqvuleum peperit: kráwa hryba splodila ks 1763; (šášky) kdiš mladje splodja, zkapu pr 18. st 4. náb koho (o Bohu) byť pôvodcom niekoho, pripraviť, spôsobiť niečo: ale Sina sweho gednorozeneho, ktereho bil od wečnosti splodil tc 1631; gednorozeneho Sina gsy (Bože) z swe podstaty splodil a nam ho za Spasitele darowal ags 1708; Buch Syn, kterehjo Buch Otecz od wecnosti sploczil sj 18. st; když se to stalo, že Buch Otec sam ze sebe splodil sweho Syna gk 1779 5. čo stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, pripraviť, spôsobiť niečo: nevinnost mou, dar najdražší, ten jsem již potratil, v rodičích mých pro težký hřích, kterýž Adam splodil rl 1571; ačkolwek zda se biti neplodna a opusstena czirkew Noweho zakona proti czirkwi Stareho zakona, ktera splodila mnoho služebnikow tc 1631; wstal gsy z mrtwých w treťý den zas, naďeji žiwú sploďils nás cc 1655; y splodil Pán Búh z zemi kážde drewo k pohledu pekne kb 1757; Gajus pry samém oltáry czitil bolest, s kterég y hnedky splodity miel nepráwost pep 1770; splodzovať [-dzo-, -ďo-, -zo-], splodievať [-í-] ndk/frekv k 1: yako matka splozuge a rodi ditky tc 1631; progenero: rozploďugem, splozugem ks 1763; k 5: čtwrty dar gest geho syla, genž zmocnuge, utwrzuge, gsa w srdcy, prawdu splozuge kk 1709; hrich pak když wykonaný býwá, sploďuge smrt mp 1718; slowo ráz wipowedené, když má swú uctiwost, gak se dwakrát opakuge, splodzuge osskliwost gv 1755; žádost když počne, porodi hrjch, hrých pak když gest wikonany, splozuge smrt vp 1764; pisu naturaliste, ze kdj lew aneb gine druhe zwirata splodjwagj mlade káz 18. st; splodiť sa 1. narodiť sa, prísť na svet: koniczky zhynu, než ginsse zase na druhi rok se splodia skalica 1638; kedi Adam v raju zhresél, o tém boszké szlovo szlisél, as bi se z śeni szin szplodzél hps 1752; ktera (rana) začala hniti, že welike mnostwi čerwu w né se splodilo vp 1764 2. utvoriť sa, vzniknúť: giste pak, že ti twogj krestane až posawad we tmach kdesi zustawagj a toliko w twe hlawe se zplodili tp 1691; pred cuzym nedrž ráddu, nebó newjss, čo se splodj kb 1757; prwňi tehdy afekt bude žalost o predešlych wecach, ktera se splodi s tých daremných wecy cdu 18. st; pren nebo nazjwa se cyrkew nowozakonnj dceru sjonsku od hori sjonskeg, na kteregžto bjl hrad Dawjda krale, a to proto, že se na tegže hore gakobj splodjla cs 18. st; splodzovať sa ndk k 1: čerwicy splodzujú se z tela porušeňeho a zhňileho cdu 18. st; k 2: egigno: wyrostám, sploďugem se; regigno: znowu se rodjm, splozugem; regignor: znowu sa rodjm, splozugem ks 1763