splniť dok.
1. uskutočniť niečo sľúbené al. určené: s. sľub, plán práce, s. (si) záväzok
2. vyhovieť (požiadavke): s. podmienky skúšky, s. očakávanie;
nedok. spĺňať -a
// splniť sa stať sa skutočnosťou: nádeje sa jej s-li; moje slová sa s-li mal som pravdu;
nedok. spĺňať sa
splniť -ní -nia splň! -nil -niac -nený -nenie dok.
splniť sa -ní sa -nia sa splň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.
plniť -ní -nia plň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. cez otvor robiť nejaký uzavretý objemový priestor plným; syn. napĺňať: p. fľaše mliekom; p. vrecia pieskom; p. vankúš perím; prevádzka, kde sa plnia fľaše; bazény plníme riedenou geotermálnou vodou; balóny sa plnia héliom; trochu expr. p. si bruchá (dobrotami) výdatne jesť, kŕmiť sa, ↗ i fraz.; Je slnečný deň a my sa kocháme výhľadom na okolité vrchy, plniac pľúca čerstvým horským vzduchom. [Cs 2012]; pren. škandály, senzácie plnia titulné stránky bulvárnych časopisov 2. (čo do čoho) ▶ liatím, sypaním, vkladaním a pod. dávať niečo cez otvor do uzavretého objemového priestoru: uvarený džem plníme do čistých pohárov; plnia piesok do vriec; mäso mleli, miesili, korenili a plnili do pripravených čriev; jemné syrové cesto sa plní do foriem; okrem fliaš a sudov sa pivo plní i do plechoviek s objemom 0‚33 l a 0‚5 l; ukazovatele kvality pitnej vody plnenej do spotrebiteľského balenia 3. i kuch. (čo (čím)) ▶ dávaním, vkladaním, natieraním náplne do niečoho pripravovať ako pokrm: p. klobásy, jaternice; p. kurča, papriky (plnkou); pirohy plnené varenými zemiakmi; oblátky plnené grilážou; hotové palacinky plníme podľa vlastnej chuti; pripravenou zmesou plníme cesto na spôsob, ako sa plnia buchty alebo šatôčky [ŽVč 2009] 4. (čo) ▶ premieňať isté zámery, predstavy, sľuby na skutočnosť; uskutočňovať niečo žiadané, určené, potrebné a pod.; syn. napĺňať, spĺňať, vypĺňať: p. sľuby; p. želania, túžby, sny detí; p. svoje poslanie; p. poslednú vôľu milovaného človeka; dobre, riadne si p. povinnosti; neplní podmienky zmluvy, svoje záväzky; vyžadovať plnenie rozkazov, úloh, plánu, pracovnej normy 5. (čo) ▶ byť (typickým) predstaviteľom niečoho, predstavovať, fungovať ako niečo, mať (platnosť niečoho), vykonávať, zastávať, spĺňať: p. rolu sprostredkovateľa, mediátora; rys ostrovid plní v prírode úlohu sanitára; izba plnila funkciu obývačky i spálne; jazyk okrem komunikatívnej funkcie plní aj dôležitú národnoreprezentatívnu a národnointegračnú funkciu; detskú prilbu treba pri kupovaní vyskúšať, aby dobre sedela, inak neplní svoj účel ◘ fraz. plniť si vrecká al. expr. plniť si bruchá obohacovať sa; plniť [všetko] do [poslednej] bodky a) vykonávať niečo dôsledne b) vykonávať úplne všetko a obyč. aj poslušne ▷ opak. plnievať -va -vajú -val: mama plnieva pirohy slanou i sladkou plnkou; povinnosti si vždy plnieval svedomite; dok. 1 – 4 ↗ naplniť, k 4, 5 splniť
dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod. • zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahu • splniť • vyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždým • neporušiť: neporuší prísny režim • vyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadosti • fraz. kniž: dostáť v slove • dostáť si slovu (dodržať sľub, slovo) • podriadiť sa • podrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkam • nár. dotrímať (J. Kráľ)
splniť uskutočniť niečo sľúbené, žiadané, určené a pod. • vyplniť: dané slovo vždy splní; rozkaz splní, vyplní ihneď • vyhovieť (splniť požiadavky, potreby): vyhovie všetkým ženiným rozmarom • dodržať • zachovať (podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje): dodržať, zachovať zákon, predpis, formu, pravidlá hry
uskutočniť urobiť skutkom, skutočnosťou • realizovať: uskutočniť plány do budúcnosti; teóriu nevedeli realizovať v praxi • urobiť • vykonať (nejaký čin): plánovanú cestu urobíme, vykonáme čím skôr • konkretizovať • skonkretizovať • skonkrétniť (urobiť konkrétnym): požiadavky pracovníkov treba (s)konkretizovať; svoju predstavu skonkrétnil v umeleckom diele • splniť (uskutočniť niečo sľúbené): svoje záväzky sme vždy splnili • kniž. naplniť: želania detí rodičia čoskoro naplnili • kniž. zhmotniť (urobiť hmotným, reálnym): zhmotniť túžbu po šťastí • preniesť do života: podarilo sa mu svoje zámery preniesť do života
vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôli • ulahodiť • uhovieť: nik mu neulahodí, neuhovie • zlahodiť • polahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodila • prilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníka • vyplniť • splniť: vyplní, splní všetky ženine rozmary • zadostiť • urobiť zadosť • kniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť
vyplniť 1. urobiť celkom plným (priestor al. čas) • zaplniť • naplniť: diery vyplniť, zaplniť maltou; nevie, čím si má vyplniť, naplniť čas • povypĺňať • pozapĺňať • ponapĺňať (postupne)
2. doplniť predznačené údaje • vypísať: dôkladne vyplní, vypíše prihlášku • povypĺňať • povypisovať (postupne, viac tlačív)
3. urobiť skutkom niečo sľúbené, žiadané a pod. • splniť: vyplní, splní každé synovo želanie • vyhovieť (niečomu): nechce vyhovieť ženiným rozmarom • uskutočniť • realizovať • preniesť do života: všetky plány, zámery z mladosti uskutočnil, realizoval, preniesol do života
zachovať 1. postarať sa o stabilnosť, nenarušiteľnosť niečoho, zachrániť pred zánikom, zmenou • uchovať: uchovať poriadok v izbe; zachovať, uchovať pamiatku na rodičov • zvečniť (zachovať na dlhý čas na obraze a pod.): pomník zvečnil odkaz predkov • udržať: udržať niekoho pri živote; mesto si udržalo starobylý ráz, zvyky, dobré mravy; zachovať si, udržať si rozvahu • zadržať • podržať: zem zadržala, podržala vlahu • uchrániť • zachrániť: kaštieľ uchránili, zachránili ako vzácnu pamiatku • ubrániť • uhájiť (pred niekým, niečím): ubrániť, uhájiť si česť, postavenie • obhájiť: prvenstvo, postavenie v lige si obhájili
2. podrobiť sa niečomu, čo sa vyžaduje • dodržať • splniť: zachovať, dodržať dohodnuté pravidlá; zachoval, splnil všetko, čo sľúbil • rešpektovať • uznať (prijať ako nevyhnutné, potrebné): rešpektoval, uznal predpisy • kniž. sledovať (nedok.): sleduje líniu
3. zachovať si p. zapamätať si
plniť2, -í, -ia, rozk. plň nedok. (čo) konať, robiť, uskutočňovať, spĺňať, realizovať: p. (si) povinnosti, p. dodávky štátu, p. celoročný plán, p. normu, p. rozkazy, p. svoje poslanie, plnenie záväzkov, úloh; Jano, či tak plníš vôľu matkinu? (Tim.);
opak. plnievať, -a, -ajú;
dok. splniť
|| plniť sa uskutočňovať sa, realizovať sa, vypĺňať sa: plní sa im želanie, túžba; Počína sa plniť, čoho sa mama najviac obávala. (Ráz.);
dok. splniť sa
splniť, -í, -ia, rozk. splň dok. (čo) uskutočniť, vykonať niečo sľúbené, žiadané, určené, vyhovieť nejakej požiadavke: s. (daný) sľub, slovo, povinnosť, záväzok, rozkaz; s. niekomu žiadosť; s. nádeje, túžby; s. zmluvu; s. plánované úlohy, s. plán, normu, s. dodávky, kontingent; s. prísahu (Vaj.); Viac nasľuboval, ako vedel splniť. (Vaj.); s. jej vôľu (Tim.); s. očakávanie osvedčiť sa; voj. slang. s. streľbu normy zásahu pri strieľaní; s. svoje poslanie, svoj účel, svoju úlohu osvedčiť sa ako niečo užitočné, platné, mať predpokladaný výsledok: Školenie splnilo svoje poslanie. — V mozgu sa zrodila [myšlienka] a premenila sa v reč, aby splnila svoj účel. (Jil.); s. niečo (všetko) do (posledného) písmena, do poslednej bodky úplne, dôsledne;
nedok. spĺňať, -a, -ajú i splňovať, -uje, -ujú
|| splniť sa byť uskutočnený, vykonaný; stať sa skutkom: jeho sny, túžby, nádeje sa splnili; jeho predtucha, predpoveď sa splnila, jeho očakávanie sa splnilo; splnil sa jeho dávny sen; jeho slová sa splnili mal pravdu, nemýlil sa v predpovedi; Splnilo sa proroctvo moje. (Kal.) Všetko sa jej splnilo, čo chcela. (Tim.) Ak šípiš niečo zlého, to sa ti splní navlas (Kuk.) úplne. Už sa na ňom splnilo, ze sirota nevoľná, ale sebevoľná. (Kal.) O čom si netrúfal ani snívať, splnilo sa mu vrchovatou mierou. (Tat.); neos. „Veď vy budete zajtra inakší!“ prorokovala mu. A ako sa jej splnilo! (Kuk.) Čo svet šípil, verte lebo nie, ale splnilo sa. (Taj.);
nedok. spĺňať sa i splňovať sa
splniť [spl-, spol-] dk 1. čo uskutočniť niečo sľúbené al. určené: kdyz se geden bozy a wedle czti slibuge swuoy zywot polepssiti nebo swe zdrawi a nemohl by to splniti, to by gemv nesskodilo na geho prawie (ŽK 1473); pak teraz te dokonale weczy nyechczete gyh, Wasse Mylosty, zadrzyawaty a splnyty (H. MIČINÁ 1622); gestly by nektera stranka toto dokonany zrussila i nesplnila, tehdy aby pan viceispan mel mocz s takoweho pokutu fl centum wzyty (DIVIAKY 1648); zadost proroku, prwnich swatich otcu, Buh Otec splnil mile, dal nam syna sweho teto chwile (KK 1709); ale zdaž swe mluweny skutkem splnia patrony (Tr 1728) F. nepryslybug nikdy skoro, neb časem splniť nesporo (SiN 1678) nesľubuj, čo nemôžeš dodržať 2. čo vyhovieť (požiadavke): a ktoz by pak wyruczyl gednoho wieznie za se vstawiti, to musy to rukoymi splniti, ze gey za se vstawi na tu hodynu, kdyz to slibil (ŽK 1473) brať na zreteľ, rešpektovať; -ovať ndk k 1: powaž tehdy cžlowek každý tagemstwý té diwné raddj, angelský rad, splnug prýklad, chwálu Pánu swému nawrať (CC 1655); wolili sme rozkaz a wulu, gak z uloženy kralowskeho, tak take nasych milostywich panuw zplnowat (S. TURÁ 1724); splniť sa dk uskutočniť sa: takže oprawdowe pri njch splnilo se proroctwy swateho Pawla (WO 1670); (človek) ma se hrjchuw warowati, tak splni se na nem, co Hospodin mluwy (SP 1696); kedz se vsitko zpolnilo, Kristovo sveté tzelo do hrobu jeszt vloseno (HPS 1752) F. jak se pólni tsasz szpólnyél, poszlál Búh Otzetz szvôho (!) szina jedinoho (HPS 1752) naplnil sa, prišiel; -ovať sa ndk: na nich se splnuge, co psano gest (SP 1696); gak se dege s pobožnimy a Bohu milimy? Splnuge se na nych, co kral Dawid mluwy (COB 17. st); to ze sudu Krystoweho hnetki se splnuge (GŠ 1758)
splňovať (sa) p. splniť