spln -u m. fáza Mesiaca, pri kt. je celý viditeľný: Mesiac v s-e, čas od novu po s.
spln -nu pl. N -ny m.
spln fáza mesiaca, v ktorej má tvar plného kruhu, je celý viditeľný: mesiac je v splne • zried. splnmesiac (Karvaš) • zried. splnok (Kukučín)
spln1, -u, 6. p. -e, zastar. i splň, -a, 6. p. -i m. fáza mesiaca, keď je celý viditeľný, má tvar plného kruhu, úplnok, celý mesiac: s. mesiaca, mesiac (je) v splne; z neba sa díva spln (Mih.); krvavý spln (Kost.); Mal tvár ako mesiac na splni (Taj.) tučnú, okrúhlu. spln2, -u m. bás. zried. splnenie, naplnenie: Kde je spln mojich túžob? (Král.) Korunuj splnom moju túžbu. (Hviezd.) splna prísl. úplne, celkom: Chotár ani nebol splna zakvitnutý. (Fig.); Nikdy nevyslovia splna všetko. (Kost.)
plň, plňa p. spln
spln m, splň ž, splnie s fáza Mesiaca, pri ktorej je celý viditeľný: repu, mrkev, czwiklu, chren z(a) dny pred plnym mesycem a po splnu sadati (MT 17. st); (telce) které se pred splnjm mesjce odstawja, dobré dogki bjwagu (PL 1787); sadi se (ranunculus) w mesici žari tri dni pred splnu; mak se kazdi mesic muže sgat okolo splni mesice; korene kwetňe se musga sadit po nowe mesice aneb pred splnem stiri dny; hornge ruže, gestli za tri roky kazdi rok sa ginde presadga, we sstwrti rok bude plno qvitnúť a pekne; ale okolo splnga (PR 18. st) L. na s-ni, na s-i mesiaca, o s-i mesiaca v čase splnu mesiaca: maslo o splni mesyce mucene bywa stale; mnozi plawcowe dobre o mori zmerkowali a skusili, ze na splni mesice biwa weče a na nowe mensse (MS 1749); bugakoch na splnu mesice pripussteg; zaseg psšěnicu na splni mesice žary, nezroste ty w neg kukol (PR 18. st)