spliesť1, spletie, spletú, rozk. spleť dok.
1. (čo) pletením, prepletením spojiť v celok; zapliesť, upliesť: s. si vlasy do vrkoča; stužka spletená zo strieborných drôtikov (Bedn.); splietol korbáč (J. Kráľ); splietli si ruky (Taj.); Splietli medzi stromami akúsi strechu. (Laz.); pren. rad rokov, ktoré splietli jeho ľudskú históriu (Jil.) vytvorili, dali jej vzniknúť;
2. (čo) pletením (všetko) spotrebovať: Teraz sme prútia narezali! Celú zimu by som ho nesplietol. (Taj.)
3. expr. často pejor. (koho, koho s kým) priviesť do bližšieho styku, zblížiť, obyč. s cieľom umožniť známosť, ľúbostný pomer, svadbu ap., spriasť: Majú dievčicu. chcú ju s ním spliesť. (Kuk.) Ona ho nechcela, on ju nechcel, len tak, kto zná prečo, ich splietli dovedna. (Tim.) Splietli môjho syna Martina s Evou. (Kal.);
nedok. k 1, 3 splietať, -a, -ajú i spletať, -á, -ajú;
opak. spletávať, -a, -ajú
|| spliesť sa
1. vzájomným prepletením sa spojiť v celok, prepliesť sa, zamotať sa, zapliesť sa: Telá sa nám splietli ani hady. (Švant.) Splietli sa mu nohy i spadol. (Jégé); pren. Všetko sa jej v hlave splietlo do bláznivého klbka (Jégé) bola zmätená.
2. expr. často pejor. (s kým) spraviť si ľúbostnú známosť, zblížiť sa s niekým, spriasť sa: Jano — tovariš s majstrovou dievkou sa splietol. (Gab.) Splietla sa s pisárom za bratovým chrbtom. (Kuk.);
nedok. splietať sa i spletať sa
spliesť2, spletie, spletú, rozk. spleť dok. expr. (čo, koho) uviesť do zmätku, pomýliť, zmýliť, pomotať, popliesť: Všetko splietol, poprevracal. Táral dve na tri. (Šteinh.) Daniel [slová] vyslovil ako otázku, aby kráľovnú splietol. (Fig.) Potom som sa nečakane obrátil na žandárov, čím som ich istotne splietol. (Švant.)
|| spliesť sa upadnúť do zmätku, zmiasť sa, popliesť sa: Tak sa splietol, zmiatol, že len hľadel na neho. (Jes-á) Starý vše sa splietol a rozprával, motal to, čo od Miša počul. (Taj.) „Služobník ponížený,“ ďakujem ja spletený. (Kuk.) Bývali sme skoro v deviatich mestách — človeku sa jazyk náležite splietol (Vaj.) mýli si rozličné jazyky;
nedok. spletať sa, -á, -ajú (Heč.)
|| spliesť si
1. (čo) pomýliť sa, zmýliť sa v niečom, popliesť si: s. si dátum, cestu; Neviem, či som si nesplietol poriadok dní. (Bodic.); pren. hovor. s. si adresu zmýliť si toho, komu chceme niečo určiť, povedať, pripomenúť, obrátiť sa na nesprávnu osobu;
2. (koho, čo s kým, s čím) omylom zameniť: s. si otca so synom; Nikto si nemá spliesť vlak so synagógou. (Vám.) splín, splínový p. spleen