Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spliesť spletie spletú dok.

1. pletením spojiť do celku, upliesť: s. vlasy do vrkoča, cesnak s-ený do vencov

2. spletením spotrebovať: s. klbko vlny

3. uviesť do zmätku, pomýliť, popliesť: otázka ho s-la;

nedok. k 1 splietať -a, spletať

// spliesť sa

1. prepletením sa spojiť: drôty, nite sa s-li

2. expr. urobiť si obyč. pochybnú ľúbostnú známosť: s-la sa so ženatým mužom

3. upadnúť do zmätku, pomýliť sa, popliesť sa: zavše sa s-ie a tára;

nedok. k 1, 2 splietať sa, spletať sa

// spliesť si omylom zameniť, pomýliť si, popliesť si: s-la si dcéru s matkou, s. si ulicu, adresu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spliesť spletie spletú splietol dok.; spliesť sa; spliesť si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pobalamutiť expr. priviesť do zmätku, omylu • expr.: obalamutiťzbalamutiť: pobalamutil, obalamutil, zbalamutil ženu planými sľubmizmiasťpomiasť: zmiatol, pomiatol ho pohľadompomýliťpomotaťpopliesťspliesť: pomýlila, poplietla, splietla ich predstieraným záujmomexpr.: poblázniťoblázniť: poblázni, oblázni jej hlavuexpr.: pobaláchaťobaláchaťnabaláchaťzbaláchať: podvodník pobaláchal, zbaláchal mnoho ľudíexpr. pojašiť: vymyslená správa žiakov celkom pojašilaexpr. spochabiť: rozpornou výchovou dieťa úplne spochabilanár. expr. zmítoriť: buriči zmítorili celú dedinuzaslepiť (zbaviť schopnosti správne uvažovať): zaslepiť ľudí sľubmi


pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


pomýliť uviesť do omylu • zmýliť: nesprávny údaj nás pomýlil, zmýlilspliesť: predstieraný záujem kupujúceho ma celkom splietolpopliesťzmiasť (priviesť do zmätku): popliesť, zmiasť žiaka v odpovedipomiasťpomotaťzmotať: opatrný človek sa nedá tak ľahko pomiasť, pomotaťdezorientovaťzdezorientovať (zbaviť orientácie): dezorientovať verejnosť nepravdivými informáciamiexpr.: pobalamutiťobalamutiťzbalamutiťpobaláchaťobaláchaťzbaláchať (priviesť do zmätku, omylu): (p)obalamutil, (p)obaláchal dievča sladkými rečamihovor. expr. zmítoriť: nečitateľné nápisy nás zmítorili


spliesť sa 1. p. zapliesť sa 1, 3 2. p. pomýliť sa


spliesť 1. p. zapliesť 1 2. p. zmiasť, pomýliť


spriahnuť sa expr. spojiť sa, dať sa dovedna (obyč. tajne, so zlým úmyslom a pod.) • spriasť saspliesť sa: spriahnuť sa, spriasť sa s protivníkomsubšt. spiknúť sa • kniž. spolčiť sa: všetci sa proti nám spolčili; spolčiť sa aj s čertompejor.: spantať sazapantať sa (o vzťahu muža a ženy): spantala sa s nejakým ženatým chlapomhovor. pejor. spaktovať sa (spojiť sa obyč. v politike): spaktovať sa s opozícioupospriahať sa (postupne) • sprisahať saexpr. zrieknuť sa (tajne zosnovať sprisahanie): sprisahať sa proti vláde, proti prezidentovi; všetko sa proti nám zrieklopejor.: zňuchať sazlízať sahovor. expr. znôtiť sa (uzavrieť, nadviazať blízky vzťah, spojenectvo): zňuchal sa s podsvetím; zlízať sa, znôtiť sa s novými známymi


zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazkyzaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťkyzamiešať savkĺznuťvsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sapospletať saposplietať sapospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej guleprepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietlizauzliť saspliesť saschlpiť sazakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporovzatiahnuť savtiahnuť sahovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, akozapojiť sa: zapojiť sa do odboja

3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť saspriasť saspliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesťpejor.: zlízať sazňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciouexpr.: spantať sazapantať sazapodieť sapejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1


zapliesť 1. pletením spojiť al. pletením vyplniť • spliesťupliesť: zaplietla dievčaťu vrkoč okolo hlavy; zo zvyškov cesta spliesť, upliesť pletenecpozapletaťpospletaťposplietaťpospletávať (postupne viac vecí): pospletať dovedna farebné stužkyvypliesť (vyplniť): vypliesť dieru v plote

2. pri pletení vložiť, pridať • vpliesť: zapliesť, vpliesť stuhu do vlasovvpriasť (pradením vložiť): vpriasť farebné vlákna do nitízaviť (vitím zapliesť): zaviť kvet do vencapozapletať (postupne)

3. dostať do istej situácie (často nepríjemnej al. v neprospech niekoho) • zamiešaťzatiahnuťvtiahnuť: zaplietli, zamiešali mládencov do prípadu s drogami; nechtiac nás zatiahli, vtiahli do rodinnej hádkyhovor. namočiť: nechcel som priateľa namočiť do tej aféryzamotaťzamočiť

4. urobiť zložitým, neprehľadným; uviesť do zmätku • zamotaťpopliesť: špagát zaplietol, zamotal do guče; príbeh tak zaplietol, zamotal, poplietol, že mu napokon nik nerozumelskomplikovať: príhoda skomplikovala situáciu

5. p. začať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spliesť1, spletie, spletú, rozk. spleť dok.

1. (čo) pletením, prepletením spojiť v celok; zapliesť, upliesť: s. si vlasy do vrkoča; stužka spletená zo strieborných drôtikov (Bedn.); splietol korbáč (J. Kráľ); splietli si ruky (Taj.); Splietli medzi stromami akúsi strechu. (Laz.); pren. rad rokov, ktoré splietli jeho ľudskú históriu (Jil.) vytvorili, dali jej vzniknúť;

2. (čo) pletením (všetko) spotrebovať: Teraz sme prútia narezali! Celú zimu by som ho nesplietol. (Taj.)

3. expr. často pejor. (koho, koho s kým) priviesť do bližšieho styku, zblížiť, obyč. s cieľom umožniť známosť, ľúbostný pomer, svadbu ap., spriasť: Majú dievčicu. chcú ju s ním spliesť. (Kuk.) Ona ho nechcela, on ju nechcel, len tak, kto zná prečo, ich splietli dovedna. (Tim.) Splietli môjho syna Martina s Evou. (Kal.);

nedok. k 1, 3 splietať, -a, -ajú i spletať, -á, -ajú;

opak. spletávať, -a, -ajú

|| spliesť sa

1. vzájomným prepletením sa spojiť v celok, prepliesť sa, zamotať sa, zapliesť sa: Telá sa nám splietli ani hady. (Švant.) Splietli sa mu nohy i spadol. (Jégé); pren. Všetko sa jej v hlave splietlo do bláznivého klbka (Jégé) bola zmätená.

2. expr. často pejor. (s kým) spraviť si ľúbostnú známosť, zblížiť sa s niekým, spriasť sa: Jano — tovariš s majstrovou dievkou sa splietol. (Gab.) Splietla sa s pisárom za bratovým chrbtom. (Kuk.);

nedok. splietať sa i spletať sa


spliesť2, spletie, spletú, rozk. spleť dok. expr. (čo, koho) uviesť do zmätku, pomýliť, zmýliť, pomotať, popliesť: Všetko splietol, poprevracal. Táral dve na tri. (Šteinh.) Daniel [slová] vyslovil ako otázku, aby kráľovnú splietol. (Fig.) Potom som sa nečakane obrátil na žandárov, čím som ich istotne splietol. (Švant.)

|| spliesť sa upadnúť do zmätku, zmiasť sa, popliesť sa: Tak sa splietol, zmiatol, že len hľadel na neho. (Jes-á) Starý vše sa splietol a rozprával, motal to, čo od Miša počul. (Taj.) „Služobník ponížený,“ ďakujem ja spletený. (Kuk.) Bývali sme skoro v deviatich mestách — človeku sa jazyk náležite splietol (Vaj.) mýli si rozličné jazyky;

nedok. spletať sa, -á, -ajú (Heč.)

|| spliesť si

1. (čo) pomýliť sa, zmýliť sa v niečom, popliesť si: s. si dátum, cestu; Neviem, či som si nesplietol poriadok dní. (Bodic.); pren. hovor. s. si adresu zmýliť si toho, komu chceme niečo určiť, povedať, pripomenúť, obrátiť sa na nesprávnu osobu;

2. (koho, čo s kým, s čím) omylom zameniť: s. si otca so synom; Nikto si nemá spliesť vlak so synagógou. (Vám.) splín, splínový p. spleen

Morfologický analyzátor

spliesť dokonavé sloveso
(ja) spletiem VKdsa+; (ty) spletieš VKdsb+; (on, ona, ono) spletie VKdsc+; (my) spletieme VKdpa+; (vy) spletiete VKdpb+; (oni, ony) spletú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) splietol VLdsam+; (ona) splietla VLdsaf+; (ono) splietlo VLdsan+; (oni, ony) splietli VLdpah+;
(ty) spleť! VMdsb+; (my) spleťme! VMdpa+; (vy) spleťte! VMdpb+;
(nejako) spletúc VHd+;

spletať, spletávať p.
spliesť


spliesť [-ie-, -é-], zried
splietnuť dk
1. čo pletením spojiť niečo do celku, upliesť niečo: Ssarganti učinilj (korunu), ale ne z zlata neb strjbra neb s bobkowych ratolestj, než gednu s trnj spletlj sk 1697; Hrdlička dwe powesna ukradol, ktery potom z bratom z takowich gistu žinku zplietly k sankam krupina 1741; rúcho s. Pawla, kterež on swjma rukama z listuw palmowého stromu sobe byl splétel, sebu wzal vp 1764; wogacy spletnuce korunu z trny, wstawily na hlawu geho (Ježišovu) sj 18. st; z swych dobrych skutku také spletl on sobe wjbornu korunu, kteru on králowi na hlawu wlozil vp 1764
o už som priviedol neveštia, aby si nás vjedno splietol a ju ke mne priplietol pv (1761–81) oddal, zosobášil
2. uviesť do zmätku, pomýliť, popliesť: zastupce nektery z wjwandrownjkem pri vchazeny takem zpleteny gest nj 1786–88;
spletať ndk k 1: contorqveo: skrucugem, zakrucugem, spletám, zapletám; connecto: zwazugem, spletám, letugem spolú ks 1763; (Teodor) ssel k tem bratrum, ktery z trstini koberce spletali vp 1764; pren dlhoké bilo dúvoďeňí, nímž tento daru teho venec spletal a zvazuval, ale tak umele zmislené, jako bi bil pri pluhu neb za stádem všech najnosatejších vímluvnosťí učiteluv čítal a uslíchal br 1785;
-ávať frekv k 1: (mládenec) spletawal tak z trstini kossyky vp 1764;
spliesť sa prepletením sa spojiť: neb kdy nečestotny, nesslechetny y w neradnem skutku czizoloznem predce trwagy aneb spletsse se wgedno, zločinstwo swe pachane za hrich neuznawagy, nezelegy ags 1708; podle Pisma: gako trni spletu se hryssnicy 1758;
spletať sa ndk k 1: tato pak wernost ma se w tom pokazowaty, aby ste guz napotomne casy z cizimy osobamy se nespletaly ags 1708

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor