splácať, splacovať p.
splatiť
splatiť dk
1. čo komu vyrovnať, splatiť nej. záväzok, dlh niekomu, zaplatiť niečo niekomu: mass dobytek drobny y weliky a obyle w stodole, to sproday a lidem aby splatil (dlhy) žk 1517; dczeram mogjm Ilonje, Esztercze, Anycze y Kateryne, kdy splatga dluhy trenčín 1674; na takovu restantiu poruczgam zem takrečzenu Pred Sepotovczom u garku, abj zalozelj a dluch splatelj tri dvory 1738; mne moge wlastnye woly wzaly (úradník) a odtud restantigu splately orlové 1745; pren náb strany pak zwlažowani a omačani swatostneho chleba w poswatnem wine malo wjss splateno gest tobe duh 1723 nahradené; mattka syna zabyla, tak welicze shressila, hrych ten nie gináč, toliko smrtyu swú splatit múže pep 1770 zaslúži trest smrti; ty pak (Ježiš) za mne hrychúw pokuty gsy splatil pep 1771 obetoval si sa za mňa
2. práv odviesť, splatiť povinnú dávku, daň: pany Katerina Fanczi sedliaka splatila chocholná 1612
3. náb čo (o Bohu) odplatiť sa za niečo: čiste srdce a panenstvo zplati Boh vo večnej radosti pie 18. st;
splácať [-cať, -ťať], zried
splacovať ndk k 1: od kterichšto obidvuch častek onera powinen bude splacat usque tempus redemptionis d. kubín 1698/1755; k 3: Jeho Jasnosti prinaležejice mesične davky zplacati se nemohu turany 17. st lp; jaknahle P. Buch preukaže tepla, jedni ideme s platnom, druhi s kosami, dievky ze srpami do vyživenia svojho, aby mohli splacat s. vidiek a Jasnost kralovsku vavrečka 1775 lp; a tak bude povinen od takoveg čjastky, gak slavnu stoličzu, tak slavne panstvo splatat brvnište 1778; pren co zleho činy služebnik, to zplacuge pán sk 1697; pripadla gemu na pamet každodenni powinost, kterú Božy roditce splácal pep 1771