splašený príd. kt. sa splašil: s-á črieda; expr.: s. hlas; s-é chlapčisko pojašené;
splašene prísl.;
splašenosť -i ž.
splašene 2. st. -nejšie prísl.
splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať al. konať, obyč. od ľaku al. strachu • bezhlavo • zmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnosti • zdivočene: kone zdivočene behali po dvore • strečkom • strečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa
porov. aj splašený
2. porov. naľakaný
splašený príd.
1. od ľaku zdivočený, zúrivý (o niektorých zvieratách): s. kôň, s-á krava; s-é stádo (Šteinh.); Vychytila sa ako splašená kobyla (Skal.) začala utekať. Vyskočil Jaroslav ako splašený jeleň. (Kal.) pren. Po ceste crčali splašené jarčeky (Fr. Kráľ) prudko tečúce.
2. expr. veľmi vystrašený, naľakaný, vyľakaný: Rád by niečo povedať, ale je splašený prevahou Sýkorovou. (Kuk.) Anna prišla celá splašená domov. (Vans.); splašený, rýchly ženský hlas (Tal.); Pavlinka ako splašené vtáčatko sa utuľuje v kútikoch. (Laz.) Vták upiera na Jerguša splašené očká. (Ondr.)
3. expr. pochabý, zjašený: Ondrejovi už dochodí pri splašenom Vološkovi trpezlivosť. (Gab.) V jeho vzťahu k prírode je niečo až splašeného. (Krčm.); s. smiech (Gab.);
splašene prísl.: splašenosť, -ti ž.