Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

splynúť -ie -ú dok.

1. spojiť sa do jedného celku: prisťahovalci s-li s obyvateľstvom; s-tie buniek

2. kniž. zvoľna klesnúť, skĺznuť: slzy jej s-li po tvári;

nedok. splývať -a

1. k 1, 2

2. voľne visieť, spadať: vlasy jej s-li na plecia

3. niesť sa po povrchu vody bez pohybu končatín

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
splývať ‑a ‑ajú nedok.

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sastarieť sazamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestartehovor. expr.: pliesť samontovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecíhovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušujezasahovaťzakročovaťzapájať saangažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujúhovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývalikniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupuprelínať sa: červená sa prelína s fialovouzried. miesiť sa


spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

splynúť, -nie, -nú, rozk. splyň dok.

1. (bezpredm. s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spojiť zlúčiť sa, zliať sa do jedného celku: farby zvuky splynuli; s. do (jedného) celku v (jeden) celok, v jedno (s niekým, niečím); prisťahovalci splynuli s domácim obyvateľstvom; ich pery splynuli bozkal sa; Brada mu splynula s fúzmi. (Jes.) Padli si do náručia a splynuli v bozku. (Jégé); dve srdcia, dve duše, ktoré splynuli v nerozlučný celok (Vaj.) vznikla medzi nimi láska pren. Vrany splynuli s tmou (Krno) stratili sa v tme. — biol. splynutie dvoch buniek; odb. splynutie práva so záväzkom (napr. keď sa dlžník stane veriteľovým dedičom)

2. kniž. (z čoho, po čom) zvoľna spadnúť klesnúť, skĺznuť z niečoho, po niečom: slza mu splynula po líci; pren.: slová, ktoré bi neboli splynuli z jeho perí (Fr. Kráľ) nebol by ich vypovedal; Z úst i zrakov splynula panej suchá otázka (Gráf) spýtala sa;

nedok splývať


splývať, -a, -ajú nedok.

1. (bezpredm., s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spájať, zlučovať sa, zlievať sa do jedného celku; robiť dojem niečoho celistvého: farby, zvuky, hlasy splývajú; s. do (jedného) celku, v (jeden) celok, v jedno (s niekým, s niečím); Čierna postava splýva s temným pozadím. (Chrob.) Elena splývala vedno s Tonkou, a preto mu boli obidve rovnako drahé. (Zúb.) Pieseň strojov splývala v mohutný bzukot. (Skal.); šport. slang. s. (na vode) po odraze bez pohybu sa udržovať na hladine vody, nehybne ležať na vode;

2. (bezpredm., z čoho, na čo, po čom, cez čo, zried. i čím) voľne, obyč. v záhyboch visieť, spadať: voľne, mäkko s.; Plášť jej splýva z pliec. (Hviezd.); postele s baldachýnom, z ktorého splývali nadol záclony (Jégé); Dlhá brada mu splývala na prsia. (Jégé) Vlasy jej splývali po sluchách v pôvabných prstencoch. (Zúb.) Vrkoč necháva voľne splývať cez prsia. (Chrob.) Šaty splývali štíhlym driekom. (Vaj.)

3. (z čoho, po čom) zvoľna padať, klesať, kĺzať z niečoho, po niečom: slzy mu splývajú po lícach; pren. Slová splývajú jej z perí (Heč.) hovorí. Hladko splývali z Čordášových úst ospravedlnenia (Štef.) ľahko ich vyslovoval;

dok. k 1, 3 splynúť

|| splývať sa zastar. (s čím, s kým, v čo, do čoho) spájať sa, zlučovať sa do celku, splývať: [Ruženkin soprán] s Lejliným altom krásne sa splýva. (Vaj.) V zmes čiarok splývali sa riadky. (Jes.)

Morfologický analyzátor

splývať nedokonavé sloveso
(ja) splývam VKesa+; (ty) splývaš VKesb+; (on, ona, ono) splýva VKesc+; (my) splývame VKepa+; (vy) splývate VKepb+; (oni, ony) splývajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) splýval VLesam+; (ona) splývala VLesaf+; (ono) splývalo VLesan+; (oni, ony) splývali VLepah+;
(ty) splývaj! VMesb+; (my) splývajme! VMepa+; (vy) splývajte! VMepb+;
(nejako) splývajúc VHe+;

splynúť dk dostať sa na jednu úroveň a spojiť sa, zliať sa do jedného celku: familie zemanske do času trwaly, ale potom, gako woda splinuly cob 17. st
• kde se toto wssecko podelo? Giste gak bublinka na wode wssecko to rychle splynulo sp 1696 zaniklo, prestalo existovať;
splývať ndk
1. spájať sa do jedného celku: (ražová huba) wzbuzuge take y dawený, protože swau lechkosty w žaludku zpliwa a nahoru wstupuge mt 17. st
2. niesť sa na povrchu vody: když njekomu ledwenjce schnu, co se muže poznati, masnosť na močj spliwa rta 17. st; naleg toho olei vitriolis dužo na tye opilky, takže o dwa prsty nad opilkamy splywatj bude och 17. st
3. (na základe rovnosti) zliať sa do jedného celku, zblížiť sa: gako w negakem mori, tak w sladkostech a weselostech wssetcy blahosláwenj spliwati budu sst 1742 budú rovnocenní
• (Foloe) zplywala w plači pt 1778 usedavo plakala

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor