splynúť, -nie, -nú, rozk. splyň dok.
1. (bezpredm. s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spojiť zlúčiť sa, zliať sa do jedného celku: farby zvuky splynuli; s. do (jedného) celku v (jeden) celok, v jedno (s niekým, niečím); prisťahovalci splynuli s domácim obyvateľstvom; ich pery splynuli bozkal sa; Brada mu splynula s fúzmi. (Jes.) Padli si do náručia a splynuli v bozku. (Jégé); dve srdcia, dve duše, ktoré splynuli v nerozlučný celok (Vaj.) vznikla medzi nimi láska pren. Vrany splynuli s tmou (Krno) stratili sa v tme. — biol. splynutie dvoch buniek; odb. splynutie práva so záväzkom (napr. keď sa dlžník stane veriteľovým dedičom)
2. kniž. (z čoho, po čom) zvoľna spadnúť klesnúť, skĺznuť z niečoho, po niečom: slza mu splynula po líci; pren.: slová, ktoré bi neboli splynuli z jeho perí (Fr. Kráľ) nebol by ich vypovedal; Z úst i zrakov splynula panej suchá otázka (Gráf) spýtala sa;
nedok splývať
splývať, -a, -ajú nedok.
1. (bezpredm., s čím, s kým, v čo, do čoho) tesne sa spájať, zlučovať sa, zlievať sa do jedného celku; robiť dojem niečoho celistvého: farby, zvuky, hlasy splývajú; s. do (jedného) celku, v (jeden) celok, v jedno (s niekým, s niečím); Čierna postava splýva s temným pozadím. (Chrob.) Elena splývala vedno s Tonkou, a preto mu boli obidve rovnako drahé. (Zúb.) Pieseň strojov splývala v mohutný bzukot. (Skal.); šport. slang. s. (na vode) po odraze bez pohybu sa udržovať na hladine vody, nehybne ležať na vode;
2. (bezpredm., z čoho, na čo, po čom, cez čo, zried. i čím) voľne, obyč. v záhyboch visieť, spadať: voľne, mäkko s.; Plášť jej splýva z pliec. (Hviezd.); postele s baldachýnom, z ktorého splývali nadol záclony (Jégé); Dlhá brada mu splývala na prsia. (Jégé) Vlasy jej splývali po sluchách v pôvabných prstencoch. (Zúb.) Vrkoč necháva voľne splývať cez prsia. (Chrob.) Šaty splývali štíhlym driekom. (Vaj.)
3. (z čoho, po čom) zvoľna padať, klesať, kĺzať z niečoho, po niečom: slzy mu splývajú po lícach; pren. Slová splývajú jej z perí (Heč.) hovorí. Hladko splývali z Čordášových úst ospravedlnenia (Štef.) ľahko ich vyslovoval;
dok. k 1, 3 splynúť
|| splývať sa zastar. (s čím, s kým, v čo, do čoho) spájať sa, zlučovať sa do celku, splývať: [Ruženkin soprán] s Lejliným altom krásne sa splýva. (Vaj.) V zmes čiarok splývali sa riadky. (Jes.)