splatiť dok.
1. vyrovnať dlh, zaplatiť (obyč. po častiach): s. pôžičku, s. dom, dlžoba je s-ená
2. odplatiť (sa): s. ochotu ochotou;
nedok. splácať -a
vracať1 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracať • prinavracať: vracal mu požičané peniaze • remitovať: remitovali knihy do vydavateľstva
2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovať • odplácať: vracal, opätoval mu návštevy • vynahrádzať • nahrádzať • splácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami
3. uvádzať do pôvodného stavu • navracať • prinavracať • obnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie
splácať p. splatiť
splatiť, -í, -ia dok.
1. (čo) vyrovnať dlh, po častiach, obyč. v pravidelných splátkach zaplatiť: s. dlh, dlžobu; s. dom; Seba zamočil do dlhov a teraz obec musí mu splatiť naraz, čo by bola po čiastkach. (Kuk.); pren. Na mne mal vydráždiť rybára do bitky a splatiť mu starý dlh (Fig.) pomstiť sa, vyrovnať sa s ním.
● s. dlh, podlžnosť, daň niekomu, niečomu učiniť zadosť: s. daň móde; Hviezdoslav v podstate svoj dlh slovenskému ľudu splatil. (Chorv.)
2. (čo komu, čo) odplatiť sa za niečo: On splatil vinu: vezmi nazad kliatby svoje. (Kal.) Slzami splatila jej ochotu. (Gab.) Nebola by našla slov, ktorými by mohla splatiť jeho vyznanie. (Jil.);
nedok. splácať, -a, -ajú
splácať, splacovať p. splatiť
spláťať p. splácať
splatiť dk 1. čo komu vyrovnať, splatiť nej. záväzok, dlh niekomu, zaplatiť niečo niekomu: mass dobytek drobny y weliky a obyle w stodole, to sproday a lidem aby splatil (dlhy) žk 1517; dczeram mogjm Ilonje, Esztercze, Anycze y Kateryne, kdy splatga dluhy trenčín 1674; na takovu restantiu poruczgam zem takrečzenu Pred Sepotovczom u garku, abj zalozelj a dluch splatelj tri dvory 1738; mne moge wlastnye woly wzaly (úradník) a odtud restantigu splately orlové 1745; pren náb strany pak zwlažowani a omačani swatostneho chleba w poswatnem wine malo wjss splateno gest tobe duh 1723 nahradené; mattka syna zabyla, tak welicze shressila, hrych ten nie gináč, toliko smrtyu swú splatit múže pep 1770 zaslúži trest smrti; ty pak (Ježiš) za mne hrychúw pokuty gsy splatil pep 1771 obetoval si sa za mňa 2. práv odviesť, splatiť povinnú dávku, daň: pany Katerina Fanczi sedliaka splatila chocholná 1612 3. náb čo (o Bohu) odplatiť sa za niečo: čiste srdce a panenstvo zplati Boh vo večnej radosti pie 18. st; splácať [-cať, -ťať], zried splacovať ndk k 1: od kterichšto obidvuch častek onera powinen bude splacat usque tempus redemptionis d. kubín 1698/1755; k 3: Jeho Jasnosti prinaležejice mesične davky zplacati se nemohu turany 17. st lp; jaknahle P. Buch preukaže tepla, jedni ideme s platnom, druhi s kosami, dievky ze srpami do vyživenia svojho, aby mohli splacat s. vidiek a Jasnost kralovsku vavrečka 1775 lp; a tak bude povinen od takoveg čjastky, gak slavnu stoličzu, tak slavne panstvo splatat brvnište 1778; pren co zleho činy služebnik, to zplacuge pán sk 1697; pripadla gemu na pamet každodenni powinost, kterú Božy roditce splácal pep 1771