spis -u m.
1. úr. listina, písomnosť: hŕba s-ov, vybavovať s-y
2. ucelený súbor písomností určených na istý cieľ: osobný, súdny s.
3. náučné, umel., náb. ap. lit. dielo: habilitačný s., polemický s., zobrané s-y, biblické s-y;
spisový príd. k 1: s. materiál
spis, -u m.
1. listina al. listiny s písomným úradným záznamom: úradné, obchodné, súdne s-y; vybaviť s., s-y; hŕba nevybavených spisov (Fr. Kráľ); práv. obžalovací s. písomné podanie obžaloby;
2. literárne dielo, obyč. náučné; o beletristických dielach obyč. v mn. č. spisy: chcem posvätením Vám môjho spisu položiť pamätník (Štúr); zobrané spisy Janka Jesenského; básnické spisy Andreja Sládkoviča;
spisový príd. k 1: s. materiál;
spisok, -sku m. zdrob. spis, dielo menšieho rozsahu: krátky, ale dôležitý spisok o geológii (Chorv.)
spiš, -a m. hovor. žart. len v spojení ísť do spiša ísť spať, zried. i byť v spiši spať: Tak, a ide sa do spiša, aby sme zajtra boli ako rybka. (Karv.)
Spiš, -a m. kraj, býv. župa, stolica na východnom Slovensku;
spišský príd.: s-é nárečia; Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula obce na Spiši; hist. Spišská stolica bývalá uhorská stolica;
Spišiak, -a, mn. č. -ci m. obyvateľ Spiša;
Spišiačka, -y, -čok ž.