Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spievať -a nedok.

1. hlasom utvárať tóny a spájať ich do melódie; reprodukovať spevom: s. veselo, s. pieseň, s. sólo; s. v zbore, s. z nôt; s. z plného hrdla hlasno; s. ako slávik pekne

2. (o niekt. vtákoch, hud. nástrojoch ap.) vydávať zvuky ako pri speve: vtáky, flauty s-jú, more s-a;

pren. expr.: duša mu s-la bol šťastný; to spieva je to znamenité

3. hovor. pôsobiť ako spevák; spevácky realizovať: s. v menšom zbore; s. Katrenu v Krútňave, s. Jánošíka

4. kniž. básniť (význ. 1), oslavovať: s. o rodnej zemi

5. hovor. expr. nadchýnať sa, básniť: stále s-a o lyžovačke

6. spevavo hovoriť

expr. s. ódy, chvály, chválospevy na niekoho, na niečo zveličene chváliť; čí → chlieb ješ, toho pieseň s-aj; keď → vtáčka lapajú, pekne mu s-jú;

opak. spievavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spievať ‑a ‑ajú nedok.

básniť 1. skladať, tvoriť básne • veršovať: básniť, veršovať o rodnom krajihovor. pejor. veršíkovať: prázdne veršíkovanie

2. hovor. expr. nadšene rozprávať • spievaťospevovaťnadchýnať sa: básniť, spievať o cudzine; ospevovať výkon herca, nadchýnať sa hudbouvychvaľovaťzvelebovaťvelebiťoslavovať (prejavovať vrcholné uznanie): vychvaľuje, zvelebuje nový projekt; velebiť, oslavovať zašlé časy

3. p. vymýšľať


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


chváliť 1. prejavovať, vyslovovať uznanie, kladné ocenenie • vychvaľovať (veľmi chváliť): chváliť pracovníka za dobrú robotu; vychvaľuje jeho zásluhyvynášaťvyvyšovať (veľmi, často nekriticky al. neprávom chváliť): vynáša syna do neba; vyvyšuje, vynáša ho nad všetkýchkvitovať (s uznaním hodnotiť): kvituje výkon športovcaprichvaľovať sipochvaľovať si (vyjadrovať pochvalu): prichvaľuje si, pochvaľuje si dovolenkuexpr. ospevovaťhovor. expr.: spievaťbásniť: ospevuje dovolenku pri mori; spievať, básniť o rodnej krajinekniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovať: velebiť, glorifikovať svojich predkovokiadzať (zištne chváliť): okiadza pred všetkými svojho predstavenéhostavať na obdiv svetu (veľmi chváliť niečo svoje) • hovor. strúhať poklonu: strúha poklonu dobrému výkonukniž. žehnať: žehnať náhode

2. náb. vzdávať chválu, slávu, najvyššiu úctu • oslavovať: chváliť, oslavovať Bohakniž.: velebiťblahoslaviťblahorečiťdobrorečiť: velebiť, blahoslaviť Najvyššieho; blahorečíme, dobrorečíme Ti, Kristekniž. zastar. chválorečiť


oslavovať 1. konať oslavu, slávnosť na počesť niekoho, niečoho; prežívať ako významný úspech • sláviť: oslavujeme, slávime otcove narodeniny; slávime víťazstvojubilovať (prežívať významné výročie): herec jubilujesvätiťzasväcovať (slávnostne si pripomínať) • uctievať: svätia, uctievajú pamiatku založenia Matice

2. prejavovať vrcholné uznanie, zahŕňať slávou: včera ho zatracovali, dnes ho oslavujúkniž.: velebiťzvelebovaťglorifikovaťapoteózovať: vo svojom diele velebí, glorifikuje národnú minulosťospevovať (piesňou, básňou): ospevuje rodný krajfraz. stavať na piedestálvychvaľovať (obyč. nekriticky): vychvaľujú zásluhy predkovkniž.: spievaťbásniť: spieva, básni o rodnom krajiobyč. pejor. obkiadzať (verejne oslavovať)


spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Bohaoslavovaťchváliťvychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudukniž.: blahorečiťblahoslaviťdobrorečiťchválorečiťglorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbáchspievaťhovor. expr. básniťkniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhyvynášaťvyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spievať, -a, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) hlasom vytvárať, vyludzovať tóny a spájať ich podľa istého poriadku do melódie, piesne; spevom realizovať nápev, pieseň (o človeku); vydávať melodické zvuky (o niektorých vtákoch): s. pieseň; veselo, hlasno, potichu (si) s.; s citom, pekne, čisto, falošne s.; s. sólo, s. v sbore; s. dvojhlasne, s. z nôt; s. (si) pri práci, do pochodu, do kroku; s. dieťaťu uspávanku; vtáci spievajú; kohút spieva kikiríka; s. z plného hrdla; spieva ako slávik, ako anjelpekný hlas (obyč. o dievčati, o žene); chcelo sa mu od radosti s.; hovor. učí sa s. chodí na hodiny spevu, cvičí sa v umeleckom speve; spievané slovo jazykové prejavy realizované spevom, napr. v opere; cirk. spievaná omša ktorej text sa spieva;

pren. bás. (o veciach) vydávať zvuky, znieť (obyč. melodicky): more spieva (Horov); vietor spieva (Rúf.); koliesko spieva (Ráz.); stroj hrmotal a spieval (Ondr.); pren. expr. duša jej spievala (Jes-á) mala povznesené, radostné pocity; Hreščovi to všetko v duši spieva (Tat.) je šťastný, má povznesenú náladu.

hovor. nie je mu (jej) do spievania je mu (jej) smutno, je smutný(-á); expr. s. ódy, hymny na niekoho, na niečo prehnane chváliť, oslavovať; hovor. expr. (počkaj), ešte budeš inak s., inú pesničku s. zmeníš svoj názor, budeš inak hovoriť; hovor. expr. to spieva! o niečom vynikajúcom, skvelom; vyjadrenie obdivu, pochvaly; Koho (čí) chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho si závislý, tomu musíš vyhovieť (najmä o sociálnej závislosti v triednej spoločnosti). Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, rečami; hovor. expr. počul anjelov, anjeličkov s. veľmi ho to bolelo;

2. hovor. byť spevákom, účinkovať ako spevák (obyč. profesionálny): s. v Opere Slovenského národného divadla;

3. kniž. (čo, o kom, o čom) básňou niekoho, niečo oslavovať, ospevovať (o básnikoch): [Ady] ako prvý v maďarskej literatúre spieva o osloboditeľskom poslaní proletariátu. (Štítn.); keď som spievala o ich [kaukazských štítov] kráse pred tamojším novinárom (Jes-á) nadšene sa vyjadrovala; pren. o tom spieva stará romanca (Fel.) to v nej básnik opisuje, ospevuje;

4. hovor. hovoriť, rozprávať spevavo, spevavo modulovať v reči, obyč. spôsobom príznačným pre určité územie, nárečie ap.;

opak. spievavať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

spievať nedokonavé sloveso
(ja) spievam VKesa+; (ty) spievaš VKesb+; (on, ona, ono) spieva VKesc+; (my) spievame VKepa+; (vy) spievate VKepb+; (oni, ony) spievajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) spieval VLesam+; (ona) spievala VLesaf+; (ono) spievalo VLesan+; (oni, ony) spievali VLepah+;
(ty) spievaj! VMesb+; (my) spievajme! VMepa+; (vy) spievajte! VMepb+;
(nejako) spievajúc VHe+;

spievať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. čo (komu) obyč. bezpredm hlasom utvárať tóny a spájať ich do melódie: budem pekne spievati historiu Heleny, čo Paris miloval asl 1603–04; kdy se zhromaždugj, huf spewakuw u pulpyta žalmy a chwaly neb pesničky duchowne spjwa; muzikant libežne noty spyewa kob 1666; dalj sme p. katoliczkim zgakom, kterj spiewalj passyu, wedle starobilosty wina, d 48 krupina 1709; swedkowa wiznawa, žebi mu žadneg odpowedy nedal, než radneg sobe spiewal v. čepčín 1734; jomu (Ježišovi) hodno jeszt, abi sme spévalyi i z andzelami, chvála budz na viszokostzi Pánu Bohu! hps 1752; pren proto dnessniho dne czirkew swata krestianska spiewa: Potessitely naglepssy, slatky hosti dusse tc 1631; nebo gedenkaždy, kdiž započne obnowowati sa, guž srdcem w Yeruzaleme spjwá dostáva milosť spasenia; aby srdco me tebe (Pane) spjwalo pesnyčku lahódnu blr 18. st
• yako stari spywagj, tak mladj prywykagj sin 1678 (o poslušnosti); gako stary spywagu, tak mlady po nich hwyzdagu, gako stary kračagu, tak mlady skakagu ská 18. st (o poslušnosti); mitilo: spjwám gako slawiček; spjwá gako pjnkawka ks 1763; kterým (ľuďom) mírne bída za ušima spjvá asl (1781) (o neveľmi biednych); cucurrire: gak kohut spiwati dsl 18. st
2. (o vtákoch al. chrobákoch) vydávať charakteristické zvuky podobné spevu: ptaczky, czo spiwagi žk 1473; ptačkowe na switaňý spýwagý wesele cc 1655; swrček swrcj (:spijwá:) op 1685; drozdy spiewalj ms 1758; ked (gazda) slamu mlátí, žita v nej není, vrabec si spévá, na streše sedí asl 18. st
3. čo komu, o čom (o udalostiach, dejoch) oslavnou formou oznamovať niečo, informovať spevom niekoho o niečom: o krásnej veci zpívat vám já chci, by ste poslyšeli, čehož dobre vím asl 1560/1603–04; nebo tak spiwa Zachariass w sweg pysniczte tc 1631; poslyšte, kresťané, noviny pravdivé, co vám chci zpíwati i vypravovati asl 1684; nespjweg prw wiktoriu, až slyssjss dobrau nowynu nk 1721; o prežalostnem padu Adama a Ewy ninj spjwati budu pop 1723–24; o kteregžto noci žalmista Pane takto spiwal sq 1781
4. náb komu (čo) spevom prejavovať úctu a vďaku Bohu, chváliť, zvelebovať Boha: spýwagťe Hospodinu, ge wiznáwagťe, chwálu Bohu wzdáwagyc, gemu prospewůgťe; dekugýce Pánu, spýwagtež na harffách Pánu nassému cc 1655; nebo kdiž sem s wama bywal, skrze wúlu božj sem bywal: gemu děkugte, y gemu spiwágte kb 1757; spjwat budem y chwálu wzdáwat budem Pánu blr 18. st; pren aby tene (Pane) spiwala sláwa má kb 1757; aby tebe (Pánovi) spjwala chwála má blr 18. st
5. expr čo hovoriť o niečom: to neywjce spjwagu, že roztržitost byla w cyrkwj katolickeg pw 1752 zdôrazňujú;
-vať frekv k 1: čo pak se običegne w kuru spiwawa? Žalm sw. Dawida le 1730; toto-ly gsu towarissy twogy, s kteryma w nocy chorus spywawass? ská 18. st

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor