spiaci [-ia-, -í-, spají-, spijí-] príd
1. kt. spí: kdiby (učeníci) bily pewne werily, že gest (Kristus) prawy Buh, techdy by bily musely werity, že gim gak spicy, tak take bdicy muže s pomocy prispety le 1730; sinowe Noemowy widice, ze Cham, brater gegich, z otca sweho spigiciho a gak nalezi nahotu swogu zakritu nemagiciho, smich robi spr 1783; wšecko to, čo bďíca panna rozvažovala i v spajícej misli sa plétlo br 1785
• nepotreby ossy dražiti, ani staré rany yatriti, ani spjcych psů buditi sin 1678 zasahovaním do niečoho vyvolávať nepríjemnú reakciu
2. určený na spanie: wysoka spiacy stolica s tlačzeneho remeňa gedna m. s. ján 1697