spiaci, -a, -e príd. ktorý spí; bot. s-e očko ktoré vypučí až v budúcom vegetačnom období; očkovanie na s-e očko spôsob množenia stromov a krov;
spodst. spiaci, -eho m. kto spí, spáč: tiché oddychovanie spiacich (Zúb.); Veru sa slalo, čo by neprišlo ani spiacemu na pamäť (J. Kráľ) čo sa nedalo predpokladať;
spodst. spiaca, -ej ž.: oddychovanie spiacej (Švant.)
spiaci [-ia-, -í-, spají-, spijí-] príd 1. kt. spí: kdiby (učeníci) bily pewne werily, že gest (Kristus) prawy Buh, techdy by bily musely werity, že gim gak spicy, tak take bdicy muže s pomocy prispety le 1730; sinowe Noemowy widice, ze Cham, brater gegich, z otca sweho spigiciho a gak nalezi nahotu swogu zakritu nemagiciho, smich robi spr 1783; wšecko to, čo bďíca panna rozvažovala i v spajícej misli sa plétlo br 1785 • nepotreby ossy dražiti, ani staré rany yatriti, ani spjcych psů buditi sin 1678 zasahovaním do niečoho vyvolávať nepríjemnú reakciu 2. určený na spanie: wysoka spiacy stolica s tlačzeneho remeňa gedna m. s. ján 1697