Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sss ssj ma hssjV

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spiť sa ‑je ‑jú dok.

opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sahovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemotyexpr.: naliať sanalogať sanaslopať sanarezať sanastrebať sanaťahať sanacicať sanacecať sanacengať sanadrať sanadrúľať sanalôchať sanaťať sanadratviť sahovor.: natankovaťnachmeliť sanazvoniť saexpr.: zrúbať sasťať sascápať sascapkať sazrezať sazdrať sazrichtovať sahovor. zmotorizovať saexpr.: doťať sadoťahať sadoriadiť sadorichtovať sadocengať sadotrundžiť saocengať saotrundžiť saotrúliť saotrtúliť sahovor. ochmeliť sapejor.: ochľastať saochleptať saoslopať saožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožralifraz. dať si do nosapodnapiť sapodpiť sapripiť sahovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)


spiť sa p. opiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spiť sa, spije, spijú, rozk. spi sa dok. (čím i bezpredm.) nadmieru sa napiť alkoholu, opiť sa, napiť sa (alkoholu): s. sa vínom, rumom; s. sa do bezvedomia; s. sa od radosti, od žiaľu; Spil sa vše zo zúfalstva. (Fig.); hovor.: Spili sme sa ako dúhy (Taj.) veľmi. Spijú sa ako hovädá (Ráz.) veľmi; s. sa do nemoty, s. sa pod obraz boží, s. sa na mol úplne, tak, že človek stratí vedomie, kontrolu nad sebou;

pren. opojiť sa, omámiť sa: spili sa víťazstvom (Jaš.);

nedok. opak. spíjať sa i spíjavať sa, -a, -ajú

|| spiť (koho) nadmieru dať niekomu piť alkohol, opiť: Pozval veľkých pánov, spil ich. (Štítn.);

pren. omámiť, opojiť: Toho človeka spilo a zmyslov zbavilo jej rozvíjajúce sa panenstvo. (Hor.);

nedok. opak. spíjať i spíjavať

Morfologický analyzátor

spiť dokonavé sloveso
(ja) spijem VKdsa+; (ty) spiješ VKdsb+; (on, ona, ono) spije VKdsc+; (my) spijeme VKdpa+; (vy) spijete VKdpb+; (oni, ony) spijú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) spil VLdsam+; (ona) spila VLdsaf+; (ono) spilo VLdsan+; (oni, ony) spili VLdpah+;
(ty) spi! VMdsb+; (my) spime! VMdpa+; (vy) spite! VMdpb+;
(nejako) spijúc VHd+;

spiť dk čo vypiť niečo: tedy ona newezme wicz, nez czo sni a spige žk 1473; takze czo (hajdúsi) nezedlj aneb nespilj, to do ostatku pobralj trenčín (1607);
s. sa
1. čím opiť sa niečím: diwili se gini a mluwily, že bi se tito musstem spily tc 1631; gyni pak posmiwagice se prawilj: Winem se spilj tito le 1730
2. (o vápne) v čom nabrať niečo do seba, nasýtiť sa tekutinou, v ktorej je niečo namočené: gen tak mnoho (daj vody), aby sa pomaly rozhasilo, ale we wode nespilo wl 1789

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor