spevavý príd.
1. kt. rád, často (a dobre) spieva, spevný: s. národ, s-é vtáča
2. podobný spevu: s. hlas;
spevavo prísl.: hovoriť s.;
spevavosť -i ž.
spevavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
ľubozvučný príjemný na vnímanie sluchom (op. neľubozvučný, kakofonický, disonantný) • zvučný • odb. eufonický: ľubozvučný, zvučný rým; harfa vydáva ľubozvučné, eufonické tóny • lahodný (veľmi príjemne pôsobiaci): znie lahodná hudba • ľúbezný • poet. ľúby • milozvučný (veľmi krásny a milý): ľúbezný, ľúby zvuk huslí • harmonický • súladný • súzvučný • zladený • odb.: konsonantný • konsonančný (tvoriaci vzájomne vyvážený a pekne znejúci celok): harmonické, súzvučné, zladené duo; súladné, konsonantné vyznenie skladby • melodický • spevavý (založený na melódii; podobný spevu): slovenčina je melodická, spevavá reč
p. aj príjemný
melodický 1. ktorý tvorí melódiu ako nápev al. výškový pohyb hlasu v reči; obsahujúci melódiu: melodická hudba • hudobný: počúvať melodické, hudobné nokturno; meniť melodický, hudobný prízvuk vo vete
2. ktorý obsahuje melódiu, spev al. pripomína príjemnú melódiu, spev • spevný: melodický, spevný rým • spevavý • ľubozvučný: slovenčina je melodická, spevavá, ľubozvučná reč
spevavý 1. ktorý často (dobre a pekne) spieva, pre ktorého je spev charakteristickou črtou: spevavé vtáčatá • kniž. spevný: spevný ľud
2. p. spevný 1
spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev • spevavý: spevná, spevavá reč • hudobný • melodický • lahodný • ľubozvučný (op. neľubozvučný) • hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba
2. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu • spevácky • hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby
3. p. spevavý 1
1. ktorý často a rád spieva, ktorý vie dobre spievať: s. ľud (Pal.); [Anička] je vždy veselá, spevavá. (Vans.) Je spevavá ako vtáča. (Tim.); zool. spevavé vtáky veľká skupina vtákov; pren.: s-á rieka (Heč.) žblnkotajúca, šumiaca; veselé spevavé lúčiny (Taj.) na ktorých často spievajú; včel. s. roj ktorý stratil starú matku a vyletí s novou matkou a pritom vydáva zvláštny vysoký bzukot;
2. podobný spevu, znejúci ako spev: s. hlas; s-á otázka (Urb.); Taliančina je lahodná a spevavá. (Zúb.);
spevavo prísl. na spôsob spevu, ako pri speve;
spevavosť, -ti ž.
spevavý príd kt. spieva: spewawe (vtáky) do klyetky wsaczuwa; spewawe gsu čižik, sskowranek (KoB 1666); oscen: spěwawý ptak (AP 1769)