spev -u m.
1. prirodzený hud. prejav človeka pomocou hlasu, spievanie: dvojhlasný, zborový s., chodiť na s. odb. sa učiť spievať
2. lahodné zvuky, kt. vydávajú vtáky, hud. nástroje ap.: s. slávika; kniž. s. husieľ
3. lit. básnický útvar; časť epickej skladby: bohatierske s-y; S-y Jána Bottu (názov zbierky); prvý s. básne
● nie je mu do s-u je smutný
spev 1. hudobný prejav realizovaný ľudským hlasom; melodické zvuky vydávané vtákmi: dievčenský spev; spev slávika • poet. spevot (Hviezdoslav) • melódia: počúvať vtáčie melódie • pieseň • pesnička (krátka hudobná skladba s textom): vianočné piesne, pesničky, spevy • pejor.: bľakot • bľak (falošný, nepríjemný spev)
2. básnický útvar, časť rozsiahlejšej epickej skladby • pieseň: spevy Jána Botta
spev, -u m.
1. hudobný prejav uskutočňovaný ľudským hlasom, spievanie; melodické zvuky vydávané niektorými vtákmi;
hud. výkon speváka al. speváckeho súboru: dievčenský, detský s.; vtáčí s., s. slávika; s. kohútov (Fig.) — veselý, smutný, monotónny s.; sólový, sborový s., dvojhlasný s.; dať sa do spevu; ísť, pochodovať so spevom; hovor. chodí na s. učí sa umeleckému prednesu piesní; Izba len tak hučala od spevu (Jégé) hlasno spievali. Sbor zaspieval chorál, ktorý sa zdal Pompíliovi sladším ako spev anjelov. (Hruš.); pren.: spev nočných vatier (Mih.) príjemné hučanie; spev bagrov a miešačiek (Ráz.-Mart.) hrmot; s. krvi (Letz) rozbúrené city a vášne; On počúva už rajské spevy (Jes.) je mŕtvy.
● nie je mu do spevu má zlú vôľu, je smutný; hovor. expr. to je (pre neho) anjelský s. to rád počuje, je mu to príjemné: Že [Julka] volá na obed, to je anjelský spev, lebo som hladný ako vlk. (Vaj.)
2. lit. básnický útvar, báseň, pieseň; časť rozsiahlejšej epickej skladby: Spevy Jána Bottu názov básnickej zbierky; juhoslovanské junácke spevy; bohatierske spevy; Andrej Bagar zarecitoval spev o dvanástich zbojníkoch. (Mih.); vianočné, cirkevné spevy;
3. škol. zastar. vyučovací predmet, hudobná výchova
(jeden) spev; (bez) spevu; (k) spevu; (vidím) spev; (hej) spev!; (o) speve; (so) spevom;
(štyri) spevy; (bez) spevov; (k) spevom; (vidím) spevy; (hej) spevy!; (o) spevoch; (so) spevmi;
spev m 1. ústny hudobný prejav človeka, spievanie: hneď jest velký spev pv (1637–45); zazňel y na wýsostech tón spěwu angelského cc 1655; G. G. dowolit račila, aby pohreby se spewom swogim wihlasili celemu svetu angelske chori sj 18. st o emodulor: wyspewugem, prospewugem, spew činjm ks 1763 spievam; hymen: spew swadebny as 1728 spievaný na svadbe; jednaký, rovný, spoločný s., zrovnanie s-u súzvuk, harmónia: asymphora: spoléčné zňenj aneb spew; harmonia: srownánj hlasúw, gednohlásnost, rowny spew; concentus: srownánj spewu, gednaky spew ks 1763; concentus: spéwu srownánj grp 1771; (Gertrúda) ty pozdraweňá, ktere s pobožnym úmyslem čitáwala naglahodňegssé spewu srownáňa dáwali blr 18. st; kostolný, chórny s. spievaný pri bohoslužbách: sw. Pawel o spewu kostolnim neb kurnim takto prawy: Mame žalmy a chwalopisničky spiwaty le 1730 2. neartikulované zvuky, ktoré vydávajú vtáky: toto wssetečné duffány tak gim bude osožná (!), gako užjtečna gest stena malowaná slepému, hluchému spew slawyčka sk 1697; s. Pawel od spewu kohuta ass do pateg w remesle swim pracowal sj 18. st; diwime se také wtáčkúw spewem blr 18. st • holubica gest bez žluti, znamena tychost, neubližuge ani usti, ani pazuri, placž wydawa za spew sq 1781 aj nárek je pre ňu spev 3. krátka hudobná skladba s textom, pesnička, pieseň: cantus: spew pg 1656; chwalme ho (Ježiša) wssemi chwálami, slibý, spewý, modlitbami cc 1655; canticum: pjseň, spew; musa: spew, pjseň ks 1763 4. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hudobné diela: musice: uméni spewo (!) vt 1648; carmen: spew as 1728; musica: spew nebo spewné umeni, čwičeni; phonascus: učitel spewu aneb muzikánt, ktery učj; philomusus: milownjk umeňá aneb spewu ks 1763 o choreuma: tanečny spew ks 1763 pri ktorom sa tancuje 5. melódia, nápev: modulamen: spew, melodya; monodia: smutny spew, pohrebny pjseň, plačliwá pesnjčka; praeludium: táncu nebo spewu počatá, začatá nóta; modulate: podlé spewu, podlé melodij; psalmodia: spew, žalmowy spew ks 1763; tito bili (hekim s dcérou), kterích poveďenj vojáci z márami zawírali a od ťisknuťí obce chráňili; za timito zas spev musický, který prvňímu odpovedal a po speve zas zakonníci br 1785 hudobno-umelecký 6. oslavná epická skladba, chválospev: epos: spew vt 1648; oda: pjseň, spew; spondialis: werssowny spew ks 1763; -ný, -ový príd k 1: w kterégkolwek hoďine uslyssyte hučanj trúbi, pissťali, husel, harfi a žaltára y hlasu spewného kb 1756; melicus: zbuďowač spewny aneb spew činjcy, umely spewák ks 1763 pomôcka na ladenie hudobných nástrojov a stanovenie výšky tónu, tóniny; k 3: rektor nech radneg za njmi a mezy njmi nech stogy a do te gedné knihy spewowé hledj bz 1749 spevníka; k 4: musicus: spewny, hudebny; cantabilis: spewny; artem tractare musicam: spewné, hudebné umeni se učiti; musicus: spewák, spewny mistr učiteľ spevu ks 1763; choraulistria: spewna tanečnjca, spewačka ovládajúca spev a tanečné umenie; diagramma musicum: spewná tabula, déska ks 1763 hud noty, notový zošit; posaďili pannu na koňa a tak podle taťíka pokračujíc, veďená jest mezi veselím mešťanuv krikem, mezi strelbú, mezi zvukem mnohonásobních spevních nádobúv br 1785 hudobných nástrojov; k 5: melodus: spewny, libežny ks 1763; k 6: spondalia: za času obet spewné wersse ks 1763; -e prísl k 5: modulate: spěwně ap 1769