pečatiť, -í, -ia nedok. (čo)
1. opatrovať pečaťou, vyrážať pečať: p. list, balík; pren. bás. krvou p. vernosť k vlasti potvrdzovať znášaním utrpenia;
2. uzatvárať voskom: p. fľaše;
dok. k 1, 2 zapečatiť, k pren. spečatiť
spečatiť, -í, -ia dok. (čo)
1. dať niečomu konečnú platnosť, potvrdiť, dosvedčiť, utvrdiť niečo: s. svoj sľub prísahou; Na dovŕšenie a spečatenie všetkého na stôl prišlo šampanské. (Urb.) Priateľstvo pri mojom krste spečatili kmotrovstvom. (Kuk.) Bozk spečatil nemé vyznanie. (Jes.)
● jeho osud je (tým) spečatený je o ňom neodvolateľne rozhodnuté (spravidla nepriaznivo); s. niečo (napr. vernosť, priateľstvo ap.) vlastnou krvou zomrieť za niečo;
2. zastar. (čo) opatriť pečaťou, pečaťou uzavrieť (list, listinu ap.), zapečatiť: listina spečatená pečaťou;
nedok. k 1 spečaťovať, -uje, -ujú