prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť sa • prebudiť sa • prísť k sebe • rozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenosti • precitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo sna • expr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánku • spamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätať • expr.: pozviechať sa • pozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral
rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť sa • spomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľa • pripomenúť si • pripamätať si • pripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstva • upamätať sa • upamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videl • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvár • pomyslieť (si) • zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvo • zastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej brata • zried. rozchopiť sa • nár. rozpomnúť sa
spamätať sa 1. uvedomiť si situáciu, skutočnosť • zbadať sa • obadať sa: kým sa chlapec spamätal, zbadal, obadal, všetci boli preč
2. vymaniť sa z intenzívne prežívaného (citového) stavu • kniž. precitnúť: zo šoku sa už spamätal, už precitol • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa: na dovolenke sa už dajako pozbieram, zozbieram • vzmužiť sa • zobrať sa: musíte sa silou-mocou vzmužiť, zobrať • prísť k sebe • prebrať sa (z mdlôb, bezvedomia): ešte neprišiel k sebe, ešte sa neprebral z omráčenia • zviechať sa • expr. schápať sa: chytro sa schápala z choroby
3. p. vzchopiť sa 1 4. p. rozpamätať sa
vzchopiť sa 1. vyvinúť duševné úsilie na získanie odvahy, sily, vôle a pod. • vzmužiť sa • hovor. schopiť sa: treba, aby ste sa vzchopili, vzmužili a nenariekali stále; z nešťastia sa rýchlo schopila • spamätať sa: už sa z prehry spamätal • pochlapiť sa (preukázať mužnosť, odvahu): ak sa pochlapíš, zvládneš to • expr.: pozbierať sa • zozbierať sa • zobrať sa • zviechať sa • pozviechať sa: po otrase sa nevládze pozbierať, pozviechať • hovor. expr.: priprieť sa • posošiť sa: posošil sa a dielo dokončil • dodať si odvahu/odvahy • pozbierať (všetku) silu/vôľu • napnúť sily • fraz. prísť k sebe: po manželkinej smrti už neprišiel k sebe • zotaviť sa (obnoviť si fyzické al. duševné sily): nevládze sa z neúspechu zotaviť • vzpružiť sa (dodať si sily): vzpruží sa k odvážnemu činu
2. p. postaviť sa 1, vstať 1
zotaviť sa zlepšiť svoj fyzický al. psychický stav, obnoviť si sily • prísť k sebe: už sa po chorobe zotavil, prišiel k sebe; bol to pre dievča úder, ale už prišlo k sebe • expr. pozbierať sa: na dovolenke som sa celkom pozbieral • zviechať sa • spamätať sa • pozviechať sa • hovor.: vystrábiť sa • zostrábiť sa (z nepríjemností, z choroby a pod.) • expr. zreparovať sa: ísť sa do kúpeľov zreparovať • zrekreovať sa (zotaviť sa rekreovaním): musím sa ísť zrekreovať aspoň na pár dní • zreštaurovať sa: finančne sa zreštaurovali • vzchopiť sa (duševne): po prehre sa opäť vzchopil • pribrať • hovor. popraviť sa (zotaviť sa najmä telesne)
spamätať sa, -á, -ajú, zried. i spamätovať sa, -uje, -ujú dok.
1. pripamätať si, uvedomiť si skutočnosť, situáciu, zbadať sa: Vtedy sa nebožka spamätala a poznala, že ju otec oklamal. (Dobš.) Chcela kričať, no spamätala sa hneď, že tým by len sebe a Hlavajovi škodila. (Urb.) Spamätaj sa, Krištof, lebo raz na to zle doplatíš (Zúb.) uvedom si svoj omyl, buď rozumný- „Predvídam i sama,“ spamätovala sa Mandragora, „že napomínanie bude márne.“ (Záb.)
2. znovu sa vzchopiť, získať rovnováhu, nadobudnúť nové sily: krajina sa spamätala z vojny; vojská sa spamätali z porážky; finančne sa s.; Spamätal sa z únavy. (Min.) Otec sa spamätá a začne sa starať o mlyn. (Al.) Zdalo sa, že sa naša obec ani za desať rokov nespamätá. (Zát.)
3. prísť k sebe, k zmyslom, k vedomiu, prebrať sa, obyč. z omámenia al. z nejakého prudkého citového hnutia ap., precitnúť: s. sa z ľaku, z prekvapenia, z údivu; spamätal sa z omámenia (Šolt.); Hlava sa mu zatočila, nevedel čisto myslieť. O chvíľu sa spamätal. (Jégé)
4. (na. koho, na čo i bezpredm.) upamätať sa, rozpomenúť sa: Hneď sa ona spamätala na jej brata. (Dobš.) Tu spamätá sa na zub a chytro zatvorí ústa. (Tim.) Eva sa už spamätala, že muža nemá doma. (Kuk.);
nedok. spamätávať sa i spamätúvať sa, -a, -ajú
|| spamätať i spamätovať zried. (koho) priviesť k vedomiu, k uvedomeniu si skutočnosti, prebrať zo snenia, blúznenia ap.: Zbadal, že oči jeho nevidia tam pehavej tvári, ato ho spamätalo. (Tim.);
nedok. spamätávať i spamätúvať
vzpamätať sa, -á, -ajú dok. kniž. zastar. spamätať sa: Nečakal na mňa, kým sa vzpamätám. (Ondr.)
spamätať [-me-] vsl, spamätovať [-ma-] ndk čo mať na zreteli, na pamäti, pamätať, pripomínať si: y prawj pak oni, že nenj možné, aby člowěk wssecky hrjchy swé spytowati a spamatowati mohl fp 1744; o narodzenyu Kristus Jésusa ottely szpametajme, z velyku nádzeju, chválu i dzeku na tém se radujme; szpametajme dnyessi dzeny, o smertzi Kriszta Pána a joho zmartvichvsztányá hps 1752
spamätať sa [-me-, -ma-], spamätovať sa [-ma-] dk 1. uvedomiť si situáciu, zbadať sa: to wirekssy, uchytil ssablu, kdyby se byla nespamatowala a do kuchiny neussla, bil by gu porubal krupina 1692; Sskarda pak se zpamatagice, ze ge zle, Tamasskowi baltu wytrhl s. l. (17. st) 2. na koho, na čo spomenúť si, rozpamätať sa na niečo: nebosstyk spamatagycze se s wekem na Pana Boha, na wecznost swych bratanczow, na zawazak swuog pratelsky, pry posledneg hodyny smrty swogeg umynyl sobe trstín 1612; ale se na to (výmenu kúskov zeme) nemoze spamatat guss wcžul, kterim menowitje z. sady 1739; na mjsto, na kteremž gsem ťe widel, rozpametaťi se ňemohau, možne gest, že se budem moci zpametať, gestli mi skrz tebe oznamene bude pt 1796 3. prísť k sebe, prebrať sa: potom Tula (!) spamatuge se, biezel za nim senica 1730; časem kdiž Telemach neco se zpametal pt 1796; -ávať sa ndk k 2: dawal každy sstwrtnik hus a slyepky dwe a gako se (svedok) spamatawa, geden klat, než od ginjch slissj, že po dwa dawali; dawal každy štwrtnjk husy, slyepky dwe a gako se (svedok) zpamatawa, geden klat, než od gjnych slissy, že po dwa dawalj turany 1716