spakruky
I. prísl.
1. opakom, chrbtom ruky: Ďuro si spakruky utiera ústa. (Laz.) Utrel si spakruky uznojené čelo. (Zel.)
2. expr. bez námahy, ľahko; nedbalo, povrchne: Toho trochu kydania a podstielania odbavím si spakruky. (Laz.); tak spakruky zavrhované dielo F. Kráľa (Mňač.); Aj krštenie sa odbaví len tak spakruky. (Heč.)
II. neskl. príd. expr. zried. nevyžadujúci pozornosť, námahu, hocaký, ledajaký, ledabolý: Či furmanka je len taká spakruky robota? (Skal.)