padať, -á, -ajú nedok.
1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesať na zem: skala padá do priepasti, dieťa sa potklo a padá, bomby padali, opona padá, lístie zo stromov padá; padajú hviezdy lietajú meteory; ľadovec padal, krúpy padali; sneh padá sneží; dážď padá prší; rosa padá usadzuje sa; hmla padá klesá, sadá, šíri sa; sadze padajú poletujú; pren. bás. súmrak padá (Žáry) stmieva sa; hovor. slzy mu padali ako hrachy veľmi plakal
● jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov; hovor. aj keby sekery (klince) z neba padali za každých, aj najnepriaznivejších okolností; všetko mu (jej) padá z rúk je veľmi nešikovný (-á); padá únavou je veľmi unavený (-á), vyčerpaný (-á); hlava mu padá, oči, mihalnice mu padajú (od únavy al. ospanlivosti) podriemkava; p. na kolená úctivo, pokorne kľakať; padá mu vôkol hrdla (Kuk.) objíma ho; hovor.: myslí, že tam pečené holuby do úst padajú že sa i bez práce bude mať dobre; niečo nepadá na váhu nezaváži, je vedľajšie, bezvýznamné;
2. uvoľňovať sa zo svojho miesta a vypadávať, odpadávať: omietka padá, vlasy, zuby mu padajú;
3. posúvať sa zhora nadol, klesať, byť ovisnutý: vlasy mu padali do tváre, vrkoče jej padajú cez plecia; látka, hodváb, sukňa pekne (dobre) padá vytvára pekné záhyby;
4. hromadne umierať, hynúť: Keď to tá cholera bola, čo ľudia na ňu tak padali. (Kuk.) Ako muchy padali (nepriatelia). (Tim.)
5. strácať moc, platnosť: vlády padajú ako bábky; pren. Tu žiaľ môj padá (Len.) prestáva
● niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) je závislé (-ý) od niečoho (niekoho);
6. byť (obyč. vojensky) premáhaný, dobýjaný: mestá, ríše, štáty padajú vo vojne
● padať niečomu (niekomu) za obeť stávať sa obeťou, korisťou;
7. vnikať, dostávať sa, dopadať niekam: Slnce svieti, ale padá spoza končiara veľmi kosom. (Kuk.) Súmrak padal cez veľké okná kancelárie. (Tim.) Padá svetlo cez oblôčik. (Bend.)
8. (bezpredm. i na koho, na čo) dopadať na niekoho, na niečo, zasahovať niekoho, niečo: údery, zauchá padajú; pren.: výčitky, nadávky padajú; Padali tvrdé otázky. (Urb.) Slová starého senátora padali do ticha ako kamene. (Hor.)
● Takéto rady padajú ako hrach na stenu (Kuk.) nevšímajú si ich, nemajú účinok; slová padajú (padali) na úrodnú pôdu majú (mali) účinok;
9. hovor. (na koho, na čo) týkať sa niekoho, niečoho, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, adresovaný niekomu, niečomu: to padalo (poznámka padala) na mňa týkalo (-a) sa mňa; na vás to nepadá na vás sa to nevzťahuje;
10. (komu ako) pôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne), vzbudzovať v niekom isté pocity: Dobre mu padá večerný chlad (Kuk.) je mu príjemný. Že mu poslušnosť ťažko padá (Šolt.) je mu nepríjemná, ťažká.
11. hovor. dostávať sa, upadať do istého stavu: padá do mdlôb omdlieva; padá do bezvedomia stráca vedomie;
12. zried. spadať do istého času: Na ten čas padá i hostina, treba piecť koláče. (Kuk.)
13. zastar. (na koho, na čo) prechádzať na niekoho, dostávať sa niekomu ako podiel, pripadať niekomu ako dedičstvo: Čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna. (Botto);
opak. padávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 4-8, 10-13 padnúť;
k 1 i spadnúť;
k 11 i upadnúť
spadnúť, -ne, -nú, -dol, spadnutý dok.
1. následkom gravitácie, voľným pádom, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť z vyššej polohy do nižšej, na zem, dolu, padnúť: kniha spadla zo stola na zem; dieťa spadlo do mláky; jablko spadlo zo stromu; klobúk mu spadol až na oči; s. z rebríka, s. z koňa; Spadol dolu tvárou. (Bedn.); s. na rovné nohy; Musela sa opierať o stenu, aby nespadla z nôh, ktoré už boli celé boľavé. (Tomašč.) Vezme zo stola rezanec, čo spadol z vidličky. (Tim.); opona spadla spustili ju na konci dejstva, predstavenia; sadza mi spadla do oka; hovor. s. na nos dolu tvárou; pren. putá, okovy spadli prišlo oslobodenie z útlaku; Dobre nespadla od ľaku. (Tim.); skoro z nôh spadol, dobre (že) z nôh nespadol (napr. od veľkého ľaku, údivu, prekvapenia) veľmi sa zľakol, zadivil, prekvapil; únava na spadnutie (Tat.) veľká
● Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa často obrátia proti svojmu pôvodcovi. Jablko nespadne ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov. Učený nikto z neba nespadol (prísl.) každý sa musí učiť, získavať skúsenosti. Hore hľadel, spadol do jamy (prísl.) o pýche a jej páde. Na Červenom námestí nemá kde jablko spadnúť (Jes-á) je tam veľa ľudí; niž. hovor. spadlo mu srdce do nohavíc (za sáru) stratil odvahu, dostal strach; Mal malú dušičku, ale teraz mu aj ten kúsok spadol do nohavíc. (Hor.); spadla z neho, spadla mu z. krku, z pliec ťarcha, starosť, tieseň, spadol mu kameň so srdca, akoby mu bol kameň, balvan zo srdca spadol veľmi sa mu uľavilo, uľahčilo, zbavil sa tiesne, starostí ap.; spadlo mu beľmo z očí, spadli mu šupiny z oči prestal byť zaslepený, vidí veci reálne; Detstvo z neho spadlo (Heč.) razom prestal byť dieťaťom; hovor. expr. Čo si z neba (z mesiaca, z hrušky, z buka, z duba, z klina) spadol? Čo si hlúpy? Taký si nevedomý, neinformovaný? Mne je, ako čo by z duba spadol, ja vám nerozumiem. (Kal.) Čo ma učíš? Nepoznám tamojšie zvyky? Čo som z mesiaca spadla? (Laz.) myslíš, že som hlúpa, že nič neviem?; hovor. expr. Akoby bol z neba spadol neočakávane, nečakane sa objavil. Oddýchol si, ako čo by bol z duba spadol (Kal.) zhlboka a nahlas; hovor. expr. Čo si na hlavu spadol? si taký hlúpy? Bojí sa, že mu koruna z hlavy spadne že stratí vážnosť, že sa poníži. Nič nespadne samo z neba (do lona) všetko si treba zaslúžiť, vybojovať ap., nič nie je bez námahy. Nielen čakať, že nám táto budúcnosť z neba spadne — treba sa usilovať i pomáhať trošku. (Pláv.) Bojoval za bohatstvo, ktoré mu nečakane spadlo do lona (Min.) ktoré získal ľahko, bez námahy.
2. (o daždi, o rose, o snehu) spŕchnuť, napadať: Spadli dažde na dolinu. (J. Kráľ) Rosa ešte nespadla. (Min.) Prechodili dni i týždne, spadol prvý sniežik. (Hor.); množstvo spadnutých zrážok;
3. dostať sa do nižšej polohy, poklesnúť, klesnúť, ovisnúť: Brada mu spadla na kravatu. (Jes.) Telo sa zakolísalo, hlava spadla na prsia a bolo po všetkom. (Min.) Všetci mali ústa rozďavené, pretože mali sánky spadnuté. (Záb.); hovor. spadli mu mandle (Jégé) opuchli, zdurili sa; Tento [vôl] má chvost spadnutý (Kuk.) nepekne mu visí. Zakľaje studni so spadnutou vodou (Heč.) nefungujúcej, nemajúcej dostatočný vztlak; hovor. očko na pančuche mi spadlo pustilo sa po porušení pleteniny;
4. zrútiť sa, rozsypať sa, popadať na hromadu: dom na spadnutie starý, ktorý sa skoro zrúti; Chalupa mi spadnúť ide. (Tim.) Čo, keď taká strecha spadne? (Bedn.); pren. Starý svet dozrel, zhnil a spadol na hŕbu (Mor.) prestal existovať, zanikol.
5. zastar. (z čoho, na čom) stratiť na hodnote, na váhe, na intenzite: s. z váhy, na váhe schudnúť; Moja Marka spadla z váhy od hladu. (Greg.) Už spadla tá Mara z tej podivnej krásy. (J. Kráľ); tovar spadol na cene zlacnel, stratil hodnotu;
6. zried. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou); zahynúť, padnúť (v boji, vo vojne): Spadol vám [syn] vo vojne? (Jil.) Spadne ti statok, nevládzeš poplatiť (Taj.) pohynie, zdochne;
nedok. k 1-4 padať