Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spať spí spia nedok.

1. zotrvať v spánku: s. tvrdo, zle, s. na boku, dať deti s.; dobre sa mi s-lo

2. počas spánku byť uložený: s. na gauči, s. pod holým nebom

3. expr. súložiť: s. s niekým; s-li spolu

expr.: s. ako zabitý, ako poleno tuho; s. ako v oleji dobre; s. ako myš (na vreci) čujno; spí, akoby ho bol do vody hodil tvrdo; s. spánkom spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy; chodiť s. so sliepkami včas; kniž. s. na → vavrínoch; expr. čert nikdy nespí treba rátať s nepríjemnosťami; žart. keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemôže robiť zle;

nedok. spávať -a

expr. duša chodí doňho s. je slabý, chorý

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spať spí spia nedok.

spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť


súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spať, spí, spia, spal, spiaci, rozk. spi nedok.

1. zotrvávať v spánku, odpočívať v stave, v ktorom sú činnosť vedomia a životné pochody a prejavy znížené na minimum: s. 8 hodín denne; ísť, zberať sa s.; sladko, chutno, tvrdo, tuho, zle, nepokojne s.; s. zdravým spánkom; s. na boku, na bruchu, naznak; s. na posteli, pod holým nebom; kôň spí postojačky; V hoteli Kastalia sme spali iba jednu noc. (Bedn.); s. až do (bieleho) rána; uložiť deti s.; dieťa sa pýta s.; Dobre spi, spite! prianie tomu, kto ide spať; neos. dobre sa mi spalo dobre som spal; Spi v pokoji! nápis, ktorý sa dáva na pomník nad hrobom; pren. s. (svoj) večný sen, s. v hrobe, v zemi byť mŕtvy, pochovaný; s. spánkom spravodlivých a) pokojne, bezstarostne; b) o mŕtvom; Kto spí, nehreší (prísl.) nemá príležitosť robiť zle; pren. príroda spí, zvieratá spia svoj zimný spánok má (majú) obdobie zníženej životnosti; pren. mesto spí v noci odpočíva;

pren. neprejavovať činnosť, byť v pasivite: Miestna skupina mládeže pracovala, kým ju viedla agilná učiteľka. Teraz dužická mládež spí. (Tat.) Komunisti nespia, robí sa revolučný výbor. (Krno); pren. Nerobil si z toho nič, lebo svedomie spalo (Taj.) netrápilo ho, bolo otupené; vyzerá, chodí akoby spal o človeku, ktorý je zamyslený, roztržitý ap.; spí ako dieťa dobre, sladko

hovor.: spí ako zabitý, zarezaný, podrezaný, ako drevo, poleno, bunda, ako dudok, ako syseľ veľmi tvrdo, tuho; spí ako v oleji, ako v mlieku, ako v nebi dobre, sladko; spal, akoby ho do vody hodil dobre, tuho; s. ako myš na (vo) vreci, ako zajac (pri ceste) čujno, ľahko sa budiť; s. na pol oka len povrchne, nie hlboko; s. s otvorenými očami čujno; kade chodí, tade spí je veľmi. unavený, ospalý; spí postojačky je veľmi unavený, ospalý; chodiť s. so sliepkami, s kurami skoro, ešte za svetla; to (niečo) mu nedá spať niečo ho znepokojuje; preto on bude dobre s. to ho netrápi, neznepokojuje; kniž. s. na vavrínoch uspokojiť sa s dosiahnutým úspechom; expr. čert (nikdy) nespí vždy sa môže stať niečo zlé, nepríjemné; žart. keď spi, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle;

2. hovor. expr. (s kým) mať pohlavný styk s niekým;

opak. spávať


spávať, -a, -ajú nedok.

1. často, obyčajne niekde spať: spávam v tejto izbe; V bielej postieľke spáva nevinným snom. (Vaj.) U nej sa hráva, u nej jedáva a neraz i spáva. (Ráz.-Mart.); dobre, zle spáva

expr. do neho chodí už len duša s. je celkom zoslabnutý, vyčerpaný, veľmi zle vyzerá; Kto spáva v peci, nazdá sa, že všetci (prísl.) človek často posudzuje iných podľa seba.

2. hovor. expr. (s kým) udržovať pohlavný styk: Netúžil sa s ňou vyspať, keďže spával s inou ženou. (Tat.);

dok. spať

Morfologický analyzátor

spať nedokonavé sloveso
(ja) spím VKesa+; (ty) spíš VKesb+; (on, ona, ono) spí VKesc+; (my) spíme VKepa+; (vy) spíte VKepb+; (oni, ony) spia VKepc+;

(ja som, ty si, on) spal VLesam+; (ona) spala VLesaf+; (ono) spalo VLesan+; (oni, ony) spali VLepah+;
(ty) spi! VMesb+; (my) spime! VMepa+; (vy) spite! VMepb+;
(nejako) spiac VHe+;

spať ndk
1. kde, ako zotrvávať v spánku, op bdieť: kdi sem na pokogi ležel a spal, od welikeho kriku sem se zbudil; chod spat, nebo si sa opil vlkanová 1643; spi má Růže premilá, o, Perlička predrahá cc 1655; tedi esstye fatens ze swogim chlapczom nyespali krupina 1722; otvor se, patri, me serdtzo, chto v jeslyoch spi tak pokorno? hps 1752; pren štěstí každý človek každého dne čeká, jak rak na mnohých nohách nic se neponáhla, neštestí pak s nami spí v jednej posteli asl 1740 je prítomné
o zarmútili se wssecy nemudry srdcem. Spali sen swúg kb 1757 boli mŕtvi; dormitandum non est: nema se spáti s pracami ks 1763 uvažovať ustavične o práci; s. v hriechoch (a neprávostiach), v prachu hriechov (a neprávostí), v prachu zeme náb oplývať, prekypovať hriešnosťou: kteri (ľudia) spy w prachu zeme, kteri prwe musegi wstati tc 1631; nebydlite a nespite w prachu hrjchúw a neprawostj mp 1718; hrissny človeče, ktery spiss w hrichoch a w neprawostach ms 1758
• ale ja zvyknut jsa jedným uchem spáti asl (1781) čujne, ľahko; s. na obidve (obe) uši, ako nemecká myš (potkan) veľmi tvrdo, tuho, celú noc: in ante diem XV, calendas: na obě ussy spáti; tota nocte dormivi: gako německá mjss neb potkan spáti wu 1750; oni mezitím bezpečňe na obidwe uši spágíc bn 1790
2. s kým mať pohlavný styk s niekým: pod won, besste kurwa, czo sy my dom rabowala z hayduchi a spal s tebow Baczyna turiec 1617; žebi on z Orteynu ljhal a spal a že mu powolna byla slavoška 1667; vibil on (muž) mne s tatarem, ze sem spala s kaprelem kc 1791 st;
spávať ndk
1. k 1: kupcowe ffragmarkj, w hostincoch krczmarky nemagj dluho spawat bv 1652; kdo horeznak spawa a ljha, morou obtizen bjwa kob 1666; ked biwala Kozyarka Rozina u neho na hospode, že spawala na warsstate krupina 1716; (Katarína) zridka prez dwe hodini spáwala, kdiž ležala na nagtwrdsség posteli blr 18. st
2. s kým udržovať pohlavný styk s niekým: s tuže predepsanu Annu ginssy kterykolwek muzkeho aneb mladenskeho pohlawia paholek zly skutek czinil, s nu lyhal aneb spawal turiec 1677; (svedkyňa) wiznala, že Gurik Ykssj spawa z dieukou služobnou p. ľupča 1691; synowé (Héliho) byli spáwali z ženama, které byli prenocowali pri dwerách stánka; (Abizaj) byla dewečka wélmy pekná a spáwala s králem kb 1757
o exocoetus: nespawágjcy doma ks 1763 záletník


spávať p.
spať

spať_1 spať spať_2 spať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor