Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

spať spí spia nedok.

1. zotrvať v spánku: s. tvrdo, zle, s. na boku, dať deti s.; dobre sa mi s-lo

2. počas spánku byť uložený: s. na gauči, s. pod holým nebom

3. expr. súložiť: s. s niekým; s-li spolu

expr.: s. ako zabitý, ako poleno tuho; s. ako v oleji dobre; s. ako myš (na vreci) čujno; spí, akoby ho bol do vody hodil tvrdo; s. spánkom spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy; chodiť s. so sliepkami včas; kniž. s. na → vavrínoch; expr. čert nikdy nespí treba rátať s nepríjemnosťami; žart. keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemôže robiť zle;

nedok. spávať -a

expr. duša chodí doňho s. je slabý, chorý

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spať spí spia nedok.

spať spí spia spi! spal spiac spiaci spanie/spatie nedok.

spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť


súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spať, spí, spia, spal, spiaci, rozk. spi nedok.

1. zotrvávať v spánku, odpočívať v stave, v ktorom sú činnosť vedomia a životné pochody a prejavy znížené na minimum: s. 8 hodín denne; ísť, zberať sa s.; sladko, chutno, tvrdo, tuho, zle, nepokojne s.; s. zdravým spánkom; s. na boku, na bruchu, naznak; s. na posteli, pod holým nebom; kôň spí postojačky; V hoteli Kastalia sme spali iba jednu noc. (Bedn.); s. až do (bieleho) rána; uložiť deti s.; dieťa sa pýta s.; Dobre spi, spite! prianie tomu, kto ide spať; neos. dobre sa mi spalo dobre som spal; Spi v pokoji! nápis, ktorý sa dáva na pomník nad hrobom; pren. s. (svoj) večný sen, s. v hrobe, v zemi byť mŕtvy, pochovaný; s. spánkom spravodlivých a) pokojne, bezstarostne; b) o mŕtvom; Kto spí, nehreší (prísl.) nemá príležitosť robiť zle; pren. príroda spí, zvieratá spia svoj zimný spánok má (majú) obdobie zníženej životnosti; pren. mesto spí v noci odpočíva;

pren. neprejavovať činnosť, byť v pasivite: Miestna skupina mládeže pracovala, kým ju viedla agilná učiteľka. Teraz dužická mládež spí. (Tat.) Komunisti nespia, robí sa revolučný výbor. (Krno); pren. Nerobil si z toho nič, lebo svedomie spalo (Taj.) netrápilo ho, bolo otupené; vyzerá, chodí akoby spal o človeku, ktorý je zamyslený, roztržitý ap.; spí ako dieťa dobre, sladko

hovor.: spí ako zabitý, zarezaný, podrezaný, ako drevo, poleno, bunda, ako dudok, ako syseľ veľmi tvrdo, tuho; spí ako v oleji, ako v mlieku, ako v nebi dobre, sladko; spal, akoby ho do vody hodil dobre, tuho; s. ako myš na (vo) vreci, ako zajac (pri ceste) čujno, ľahko sa budiť; s. na pol oka len povrchne, nie hlboko; s. s otvorenými očami čujno; kade chodí, tade spí je veľmi. unavený, ospalý; spí postojačky je veľmi unavený, ospalý; chodiť s. so sliepkami, s kurami skoro, ešte za svetla; to (niečo) mu nedá spať niečo ho znepokojuje; preto on bude dobre s. to ho netrápi, neznepokojuje; kniž. s. na vavrínoch uspokojiť sa s dosiahnutým úspechom; expr. čert (nikdy) nespí vždy sa môže stať niečo zlé, nepríjemné; žart. keď spi, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle;

2. hovor. expr. (s kým) mať pohlavný styk s niekým;

opak. spávať


spávať, -a, -ajú nedok.

1. často, obyčajne niekde spať: spávam v tejto izbe; V bielej postieľke spáva nevinným snom. (Vaj.) U nej sa hráva, u nej jedáva a neraz i spáva. (Ráz.-Mart.); dobre, zle spáva

expr. do neho chodí už len duša s. je celkom zoslabnutý, vyčerpaný, veľmi zle vyzerá; Kto spáva v peci, nazdá sa, že všetci (prísl.) človek často posudzuje iných podľa seba.

2. hovor. expr. (s kým) udržovať pohlavný styk: Netúžil sa s ňou vyspať, keďže spával s inou ženou. (Tat.);

dok. spať

spať ndk
1. kde, ako zotrvávať v spánku, op bdieť: kdi sem na pokogi ležel a spal, od welikeho kriku sem se zbudil; chod spat, nebo si sa opil (VLKANOVÁ 1643); spi má Růže premilá, o, Perlička predrahá (CC 1655); tedi esstye fatens ze swogim chlapczom nyespali (KRUPINA 1722); otvor se, patri, me serdtzo, chto v jeslyoch spi tak pokorno? (HPS 1752);
x. pren štěstí každý človek každého dne čeká, jak rak na mnohých nohách nic se neponáhla, neštestí pak s nami spí v jednej posteli (ASL 1740) je prítomné
L. zarmútili se wssecy nemudry srdcem. Spali sen swúg (KB 1757) boli mŕtvi; dormitandum non est: nema se spáti s pracami (KS 1763) uvažovať ustavične o práci; s. v hriechoch (a neprávostiach), v prachu hriechov (a neprávostí), v prachu zeme náb oplývať, prekypovať hriešnosťou: kteri (ľudia) spy w prachu zeme, kteri prwe musegi wstati (TC 1631); nebydlite a nespite w prachu hrjchúw a neprawostj (MP 1718); hrissny človeče, ktery spiss w hrichoch a w neprawostach (MS 1758)
F. ale ja zvyknut jsa jedným uchem spáti (ASL ( 1781)) čujne, ľahko; s. na obidve (obe) uši, ako nemecká myš (potkan) veľmi tvrdo, tuho, celú noc: in ante diem XV, calendas: na obě ussy spáti; tota nocte dormivi: gako německá mjss neb potkan spáti (WU 1750); oni mezitím bezpečňe na obidwe uši spágíc (BN 1790)
2. s kým mať pohlavný styk s niekým: pod won, besste kurwa, czo sy my dom rabowala z hayduchi a spal s tebow Baczyna (TURIEC 1617); žebi on z Orteynu ljhal a spal a že mu powolna byla (SLAVOŠKA 1667); vibil on (muž) mne s tatarem, ze sem spala s kaprelem (KC 1791 st); spávať ndk
1. k 1: kupcowe ffragmarkj, w hostincoch krczmarky nemagj dluho spawat (BV 1652); kdo horeznak spawa a ljha, morou obtizen bjwa (KoB 1666); ked biwala Kozyarka Rozina u neho na hospode, že spawala na warsstate (KRUPINA 1716); (Katarína) zridka prez dwe hodini spáwala, kdiž ležala na nagtwrdsség posteli (BlR 18. st)
2. s kým udržovať pohlavný styk s niekým: s tuže predepsanu Annu ginssy kterykolwek muzkeho aneb mladenskeho pohlawia paholek zly skutek czinil, s nu lyhal aneb spawal (TURIEC 1677); (svedkyňa) wiznala, že Gurik Ykssj spawa z dieukou služobnou (P. ĽUPČA 1691); synowé (Héliho) byli spáwali z ženama, které byli prenocowali pri dwerách stánka; (Abizaj) byla dewečka wélmy pekná a spáwala s králem (KB 1757)
L. exocoetus: nespawágjcy doma (KS 1763) záletník


spávať p. spať

spať_1 spať spať_2 spať

Zvukové nahrávky niektorých slov

čo spia, lebo ony qui dorment, car elles
druhý deň spal dosť dormit le lendemain assez
noci som zle spal nuit, je dormis mal
priateľ môj starý, spi mon vieil ami, dors
spali a ulica bola dormaient et la rue était
spíš a je dobre dormes et il est bon
spí v tejto chvíli dort en ce moment
v dome ešte spalo dormait encore dans la maison
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu