Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spustiť -sť/-i! dok.

1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo a obyč. usmerniť tento pohyb: s. oponu, kotvu, s-ené závory, s. nohy (z postele); pes s-l chvost ovesil; s. nohavice čiastočne stiahnuť; geom. s. kolmicu na priamku

2. dať unášať (prúdom ap.), pustiť: s. loď na vodu

3. uviesť do chodu: s. motor; s. výrobu začať; s. streľbu; s. kohútik na zbrani spôsobiť výstrel

4. hovor. začať nejakú činnosť (hovoriť, hrať ap.), dať sa do niečoho: s. krik, nárek, hudobníci s-li (tuš); rečník s-l začal hovoriť; s-la naňho začala ho hrešiť

5. pri jednaní zľaviť (z ceny): s-l mu 100 korún;

pren. s. zo svojich požiadaviek zmierniť ich

● nes. z očí, nes. oči, oka, pohľad z niekoho, niečoho a) uprene pozerať na niekoho, niečo b) sledovať, pozorovať; (ne)s. zo zreteľa niečo (ne)prestať sledovať;

nedok. spúšťať -a

// spustiť sa

1. pohnúť sa, dostať sa nižšie (vlastnou váhou): s. sa zo stromu, na lyžiach, lietadlo sa s-lo (nižšie); s. sa do doliny zísť; s. sa na kolená;

pren. s-la sa hmla

2. začať padať, tiecť ap., pustiť sa: s-l sa dážď

3. hovor. spoľahnúť sa, znechať sa: vo všetkom sa s-í na mňa

4. vzdať sa (význ. 2), zanechať, opustiť, zriecť sa: s-l sa roboty, nes. sa svojich zásad

5. hovor. (mravne) upadnúť, klesnúť: chlapec sa v zlej spoločnosti s-l;

nedok. spúšťať sa

spustiť, -í, -ia, rozk. spusť/-ti dok.

1. (čo, zried. i koho) uvoľniť niečo tak, že to padne dolu, nechať klesnúť vlastnou váhou a obyč. usmerniť tento pohyb; pustiť: s. záclony, závory, oponu; s. kotvu do mora; s. rakvu do hrobu; s. (padací) most; s. ruky (do lona); s. nohy (z postele); s. (si) nohavice čiastočne stiahnuť; s. niekoho do jamy (napr. na lane); Dnes spustili Rusi paradesantov. (Stod.); spustil plecia (Vaj.) nechal ich ovisnúť; s. mihalnice sklopiť; Spustil opovržlivo gambu. (Jes.); s. hlavu, pren. rezignovať; [Plachetnice] spustili plachty. (Štítn.) Mala ruky zlozené v lone a zrak k nim spustený (Šolt.) hľadela dolu na ne. Zahanbený očervenel a oči spustil k zemi (Tim.) sklopil. Vlasy mala spustené na prsia. (Jégé); klobúk so spustenou strechou (Chrob.) sklopenou; pes ušiel so spusteným chvostom; Lipa vtedy moc lístkov spustí (Sládk.) opŕchnu jej; geom. s. kolmicu (na priamku)

● nespustiť niekoho, niečo z očí, nespustiť oči (oka, pohľad) z niekoho, z niečoho a) uprene sa na niekoho, na niečo pozerať; b) venovať niekomu, niečomu pozornosť, obyč. s cieľom sledovať, pozorovať niečo: Polícia ho nespustí z očí. — Dvere neslobodno v žiadnom prípade spustiť z očí. (Chrob.) Marták nespustil pohľad z postavy Edity. (Jégé) Blanárik nespustí z nikoho oči, keď sám odmeriava dávky každému krmičovi. (Jil.) Sotva ju spusti z očú, už jej niet. (Švant.) Nikde ich nespusť zo svojich zrakov. (J. Mat.); nespustiť zo zreteľa (zried. i z pamäti, z umu) niečo, niekoho nezabudnúť na niečo, na niekoho, stále si pripomínať niečo, niekoho, sledovať;

2. (čo) uvoľnením umožniť, spôsobiť, aby sa niečo niekam, odniekiaľ dostalo (obyč. smerom nadol), pustiť: s. drevo dolu prúdom; s. čln na vodu, s. loď na more; Treba spustiť prázdny huntík. (Urb.)

3. (čo i bezpredm.) uviesť do činnosti, do chodu (obyč. nejaký mechanizmus, nejaké zariadenie): s. stroj, motor; spustenie elektrárne; s. výrobu, prevádzku začať; s. streľbu, paľbu; s. kohútik (na zbrani) vystreliť; Zacielil, spustil, ale netrafil. (Urbk.)

● Keď pánboh dopustí, aj motyka spustí (porek.) niekedy sa môže stať aj niečo nepravdepodobné, neočakávané.

4. (čo) umožniť odtok al. prítok tekutiny, plynu ap., vypustiť, pustiť: Spustite vodu na mlyn. (Urbk.) Zastavili mu vodu na žľaboch, spustiac dolu nimi dole desať slamených snopkov. (Kuk.) Prídeme, keď spustia vodu. (Kuk.) [Lúka] má dostatočný spád k rieke, len treba vodu spustiť do nej. (Jégé) [Apríl] spustil na celú prírodu studenú sprchu dažďa (Krno) veľa napršalo; lámku, klanie vyháňať, planú krv spustiť (Taj.) nechať voľne vytiecť po primitívnom chirurgickom zákroku

● Spustia ho z krvi (Ráz.) zakolú, zarežú.

5. expr. (čo i bezpredm.) začať nejakú činnosť (obyč. o reči, zvukoch, hudbe ap.), dať sa do niečoho: s. plač, nárek; s. krik na niekoho; s. krik (pre niečo), pren. začať sa rozčuľovať, urobiť rozruch, poplach; Spustil vlasteneckú reč. (Bodic.) Muzika spustila valčík. (Žáry) Cigáni spustili tuš. (Taj.) Hudci spustili do tanca. (Zúb.) Do miestnosti vošli gitaristi a spustili (Žáry) začali hrať. Žaby spustili koncert (Fab.) začali kŕkať. O chvíľu spustila Barbora: „Pozrú, milosťpani (Barč) začala hovoriť. Spustia na plné ústa ako na jarmoku (Ráz.) začnú hlasno hovoriť, kričať. Spustila prúd nadávok na celú rodinu. (Zgur.) Spustí naňho ešte ostrejšie ako ráno (Ráz.) začne mu nadávať, hrešiť ho; hovor. Spusti! začni hovoriť (spievať, hrať ap.)!

6. (čo, z čoho i bezpredm.) pri predaji, jednaní dať lacnejšie, zľaviť: Zavolali ho prasa šacovať. Spustil štyri zlaté, mäsiar prihodil dve, potom sa skoro dojednali. (Taj.) Nemôžem spustiť ani grajciara! (Čaj.); s. z ceny; Päťdesiat grajciarov nemal spustiť z jalovice, že by kupec bol dohodil. (Taj.) Jeden bozk, z toho ani babky nespustím (Tim.) nič. Notár chce pätnásť tisíc, slúžny štyridsať, ale už spustil na sedemnásť. (Tim.); pren.: Možno, že to nie je ani celý mesiac. Spustite z toho niekoľko týždňov (Tomašč.) odpočítajte, uberte. Ešte ti i z troch rokov spustia (Kuk.) odrátajú, uberú niečo. Zdá sa, že bude musieť zo všeličoho spustiť (Švant.) zmierniť svoje požiadavky, uskromniť sa. Nespustím ani zbla (Vaj.) nepovolím;

nedok. spúšťať

|| spu-

spúšťať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo vlastnou váhou padalo, klesalo dolu, a obyč. usmerňovať tento pohyb: s. kotvu do mora, s. rakvu do hrobu, s. oponu, s. rampy, s. most; s. rolety sťahovať; Kašle a spúšťa hlavu. (Jes.) Kútiky úst plačlivo spúšťa (Šolt.) kriví nadol. Spúšťa pohľad dolu dolinou (Kuk.) pozerá sa.

● nespúšťať niekoho, niečo z očí, nespúšťať oči z niekoho, z niečoho a) uprene sa na niekoho, na niečo pozerať; b) sledovať niekoho: Polícia ťa nespúšťa z očí. (Jes-á); nespúšťať zo zreteľa (zried. i z pamäti) niečo, niekoho pamätať, nezabúdať na niečo, stále mať na pamäti niečo, niekoho;

2. (čo) uvoľnením umožňovať, aby sa niečo niekam odniekiaľ dostalo (obyč. smerom nadol): s. čln, loď na vodu; s. drevo (do dolín), s. drevo dolu Váhom; Rubači postavili rizne a začali spúšťať do rieky metrovicu. (Ondr.); pren. Jar začne po riekach spúšťať ľady. (Fig.)

3. (čo) uvádzať do činnosti, do chodu: stroj spúšťame pomocou vypínača; Maťo pristupuje k revolveru a spúšťa ho. (Fr. Kráľ) Dnes spúšťame výrobu na malej rúrovej trati. (Fr. Kráľ)

4. (čo) umožňovať odtok al. prítok tekutiny, plynu ap., púšťať: Spúšťa mlieko ľahšie ako Rohuša. (Heč.); pren. [Vzbúrení nemeckí sedliaci] pánom žily spúšťali pod bradami (Vaj.) popravovali ich.

5. (čo, z čoho i bezpredm.) dávať lacnejšie, zľavovať; upúšťať z niečoho: s. z ceny; Krt mal zhíknuť od radosti, že trafil na človeka, čo päť rýnskych spúšťa. (Kuk.) [Remeselníci] spúšťali zo svojej honosnosti. (Jil.) Pernikár nechcel úvalom spúšťať, pán Aduš sa nahneval, nekúpil nič. (Kuk.) Nespúšťal zo svojho ani byľu (Švant.) trval na svojom presvedčení.

6. expr. (čo) dávať sa do hlasného, intenzívneho hovoru, spevu, kriku ap.: Spúšťal na ne (dievky) hrôzu vyhrážok a zastrájaní. (Fr. Kráľ) Nasadil škrekľavý hlas, aký spúšťal pri obvyklých hrmaviciach v triede. (Letz)

7. roztápať, rozpúšťať, taviť: Sme pri ohnivej peci, čo železo spúšťa. (Tim.);

dok. spustiť

|| spúšťať sa

1. padať, klesať vlastnou váhou al. z vlastnej vôle: s. sa na kolená; pierko sa spúšťa; z oblokov sa spúšťajú ťažké záclony; Červené pery sa už spúšťajú, že sa rozplače. (Tim.) Čierne oči temer sa z neho nespúšťali (Kuk.) uprene ho pozorovali;

pren. padať, znášať sa: súmrak, tma, hmla sa spúšťa; zima sa spúšťa do doliny; Spúšťala sa tichosť a pokoj letného večera. (Kuk.) Kvapky hustli. Spúšťal sa lejak (Fr. Kráľ) začínalo sa liať.

2. začínať cestu nadol, dávať sa, pohýnať sa nadol, zostupovať: s. sa na sánkach (dolu kopcom); Z príkreho svahu spúšťal sa nejaký človek. (Sev.) Voda sa z hôr spúšťala potokmi do dolín. (Zgur.); krv sa spúšťa z rany začína tiecť;

3. zastar. (na koho, na čo) spoliehať sa, znechávať sa: Nechceme sa viacej takto povaľovať a na inších dobrú vôľu sa spúšťať. (Štúr) Majiteľ sa spúšťa s úplnou dôverou na svojho správcu. (Kuk.)

4. (koho, čoho) opúšťať niekoho, niečo, prestať dbať o niekoho, niečo, zriekať sa, odriekať sa, zanechávať niečo, niekoho: [Od žiaľu] sa tak spúšťam všetkého. (Tim.) Nehodno sa spúšťať starej ceny kvôli novej. (Kuk.) Len sa ty pánaboha nespúšťaj! (Jil.)

5. mravne upadať, zanedbávať sa, opúšťať sa: Od zlosti začal piť, spúšťať sa. (Taj.); muža nechať, dieťa nechať, navidomoči celému svetu sa spúšťať (Laz.);

6. topiť sa, rozpúšťať sa, roztápať sa: Sneh sa spúšťal a pomaly kvapkal zo stromov. (Min.);

dok. spustiť sa

stiť sa

1. padnúť, klesnúť vlastnou váhou al. z vlastnej vôle: s. sa na kolená; s. sa na lane do jamy; Letec sa spustil nižšie a odletel. (Tomašč.) Divé kačky spustili sa na hať (Ondr.) zleteli. Súľovský sa spustil do kresla (Laz.) sadol si;

pren. klesnúť, zniesť sa nadol: keď sa spustí súmrak (Al.); spustí sa hmla (Ráz.); Tíšina spustila sa medzi pastierov. (Švant.); spustil sa dážď, lejak začalo pršať, liať;

2. (čoho, koho i bezpredm.) prestať sa držať, uvoľniť sa; pustiť sa: Spustila sa ho, no nepohla sa z miesta. (Jil.) Viera zdvihla ruky, že sa oslobodí, no prsty spustili sa samy. (Tim.)

3. pohnúť sa nadol, začať cestu nadol; zostúpiť: s. sa na sánkach (dolu vrchom); Kubo sa spustil z vŕšku. (Ráz.) Spustili sme sa opačnou stranou kopca do dediny. (Tomašč.) Vlastimila sa spustila dolu schodmi. (Kuk.) Chytal som pstruhy, až kým sa dolu nespustili (Taj.) neodplávali; keď sa riekou spustili mútne jarné vody (Ondr.);

4. hovor. (na koho, na čo) spoľahnúť sa, znechať sa: So všetkým som sa spustil na svojho priateľa. (Kuk.) Ináč opatrný, spustil sa slepo na túto chasu. (Kuk.)

5. (koho, čoho) opustiť, zanechať niekoho, niečo, odriecť sa, zriecť sa, prestať dbať na niekoho, na niečo: Keď sa raz gazda spustí gazdovstva, nevie si nájsť miesta na svete. (Tat.); boha sa spustil (Tat.); Ja sa roboty nikdy nespustím. (Taj.) Nespusť sa pravdy. (Kuk.)

6. expr. mravne upadnúť, klesnúť; zanedbať sa, opustiť sa: Bol od mladi pilný, pracovitý gazda, preto mi nejde do hlavy, ako sa mohol natoľko spustiť. (Kuk.) Snaživý majster, dobrý chlapec, spustí sa nám v krčme pod obraz boží. (Tat.);

nedok. spúšťať sa

spustiť dk
1. čo uvoľniť niečo tak, že to padne dolu, nechať klesnúť vlastnou váhou so súčasným usmernením tohto pohybu, pustiť: zwony zpustili ze stareg zwonice dreweneg, ktera byla mezy rathauzem a kostelem p. ľupča 1551 e; on spustil po opratcze mrežu a kazal, abich gi do studnie whodil skalica 1641 e; tretj (znamenie) bylo w dome newestky Rahab, ktere prowazek s niti hedbawne s okna spustila sk 1697; plawcy, bogice se, aby na mista skalnata neuhodily, spustiwsse z barky čtyri kotwi, žadali, aby bil den le 1730; y mlúwil Pán k Moyžjssowi: wyzdwihness stánek swedéctwa a wložjss doňho archu y spústjss pred ňu zásteru kb 1757
• a proto syna tohoto, sweho Pana, pre potesseny swe Krystus Pan sotwa kdy z očy spustyl ská 18. st venoval mu pozornosť
2. čo uvoľnením umožniť, spôsobiť, aby sa niečo niekam, odniekiaľ dostalo (obyč. smerom nadol), dať unášať prúdom niečo: aby gesste wycz takowych plti orawsky aurednik dal spustiti za wody bytča 1613; drw plti k zamku powinni su (sedliaci) po wode spustiti budatín 1629; dobre pameta fatens, že dwa wozy okowaczie a dwa pluhy na plty do Turcza dala (Zuzana Török) spustit veličná 1749; gá gsem nekolko kropagek pre weliký smad spustil do hrdla ap 1771
o kazdi, mislim, trafi do Trencanskeg stolici, nagma gdo po sprawedliweg cestie chodi, takoweho cesta nespusti čadca 1772 neodvedie
• (mladíci vravia) wčil wěku mlademu uzdu spustit musime sk 1697 (o vybúrení sa) nič si neodoprieť
3. z čoho, čo uviesť do činnosti nej. mechanizmus al. nástroj, streliť, vystreliť z niečoho: to my powiediel, zie geden z Ziliny spustil na pana Moyzisse Sunega z rucznicze budatín 1577; sturma naprawagicze kremen, yakosi nenadale a nechtiac spustila ručznice p. ľupča 1690; relaxo: lučjsstě spustiti wu 1750; synowé kdiž zatáhli a spústili kussu, nawrátili sa w deň wógni kb 1757; neb jak (žena) viďela uprímního svého privaleního, zatnúla jesťe jednímu do hlavi, ale nasledovňe hňedki kremeň pištole svojéj na ocel spusťila br 1785
• kdy Búh dopustj y holstra zpustj, t. g. kdy Buh chce, y co se zda nemožné, stawa se sin 1678 Bohu nič nie je nemožné
4. čo umožniť odtok al. prítok tekutiny ap., vypustiť, otvoriť niečo; znížiť hladinu (aj v sude): czo ribnik warowali w noczi, kdi sa bil spustil trenčín 1580; w ribnjčku rjbj jakowe bj se nasslj, tje rozdelitj na dwoge, spustjwssj ho, a ribnjcžek ssaczowatj turiec 1686; kdy se spustil weliki ribnik meski a počal se wywazat, dano ribnikarom, aby ochotnegssi k praci boly, piwa tretinik žilina 1695; kdiss to nagdess, spraw se z rozumem, odwal ten kamen ze studnice a spust wodu vs 1754; kdy musst lezy a chce kysnut, techdy ho spust ale na dwe dlane do druheho suda, techdy se sedne woda na spodek na dno vk 1764; gestli rybnik za mnoho rokuw se nespussta, nenj rybam užitečne, než ma se nekdy spustit a negakim semenem se zasiat nn 18. st
5. čo (o víne) prečerpať, umiestniť, uskladniť do sudov: kdi sa vina spustili do piwnicze trenčín 1580; abi dal wino dolu do piwnicze spustit p. bystrica 1675; kdy se musst sylj a ssusstj, techdy ho spust do druheho sudka; gestly ge wino nowe, techdy spust ho na gine dobre drozdie z lahodneho a hladkeho wina vk 1764
6. čo, z čoho (pri predaji, jednaní sa) odpustiť niečo, dať lacnejšie, zľaviť z ceny: a Ondreg, rzeczeny Sskornie, spolusused gegich, ma hraditi za potoczkem z druhei strany swu rolu a miesto ge[m]v za to spustilo cztwrt rolie platu žk 1497; aby neczo z teg summy ssacowaneg gemu zlewyli a spustili p. ľupča 1654; žadagice, aby se nad nami ubohymi lidmi zmilovati račila a nam s tejto všeckej sumy asi s polovičku spustiti a engedovati račila chyžné 17. st lp; aby sem gich (poddaných), prohlidagice na wčilegsse twrde čzasy, z každodenneg poriadky, kteru powinny gsu, spustila orlové 1716; z hrnčarem tež sem na rečy guž byl, ktery nicz wice ze sweg roboty spustitj chce dubnica n. v. 1722
7. práv čo na koho, koho komu dať k dispozícii niečo, niekoho, odstúpiť, postúpiť niečo niekomu: kazdy czlowiek muoz swe wlastni zbozij wedle prawa dobyti, gestli geho prodal aneb zalozil anebo pak spustil na swobodne žk 1468; 1473; s tech penezi Samuel Mazurka spustil syrotam fl 3 a toliko ty syroty aby mu fl 1 nawratili a zahumnia y s tym pol quentinom swobodne vžiwalj p. ľupča 1591; powinny su (pažiť), wsawssy swoge penize, bez wsseho skladku slebodnie spustiti gánovce 1597; myster gedenkaždy slobodny gest sweho sina podle sweg wule včity, poctywemu cechu opowedgety anebo geho spustiti tak dluho a kterehokolwek času chce ca 1636/1801; ze kedi ju namlawalj, abi ten statek spustila spiš 1716; vročistu pak častku tu samu osobytne panu Joö Sandorowj na aréndu sem spustila miklušovce 1756
8. čo na koho (o obhajobe, zastupovaní) ponechať, zveriť niekomu niečo: aby gich take ptali, chti-li y ony na dobre lidi spustiti rzecz swu bytča 1484 sčl; a ti lide dobry su nam radili y hrozili, abychme tu wiecz na dobre lidi spustili a my sme to vczynili varín 1485 sčl; gináč potreby bylo, bis quindenu daty mne, ponewadž sem v druhom vydieku, a tak vecz vssecku sem spustyl na pana Ondrasse Tupeho tvrdošín 1633 e; towarissowi, na ktereho magister muže robotu zpustiti, plat na geden den prigde gedenydwacet penezj ca (1676)/1739; protož mlčela, na Boha spustjce opaternost swu wp 1768; Kupido mluwil: Wec sjce tesska gest, než spust ty to na mňe; wssecko toto na mňe spust pt 1796
9. čo rozpustiť, roztopiť niečo: 1/2 funtu pekneho howaziho loga, 1/2 funtu baranyeho, 1/4 jelenjeho, 1/2 funta bjeleg žiwicze spolu spust na tichem ohnj, wissumug a tak rohj konyom mast rn 17.–18. st; wezmi wosk, dreweny oleg a bilki wagečni, spust to spolu a miseg, žebi se to spustilo rg 18. st; spust oleg a smolu a s tjm mu (volovi) predok hlawi mezi rohami masti pl 1787
10. čo vyhodiť, vypustiť niečo, zriecť sa niečoho: wsichnj bazen Bozi ze srdca nespustia, dotud dobre činj káz 18. st
11. čo spustošiť, zničiť niečo: a co gsu medle kalwinistowé a lutheryáni giného kazyli a zpustili, než čo dočteni z pohanuw obráceni predkowé nassý wystawěli a založili? fp 1744; desolo: spustiti, zhubiti, pustotu včiniti cl 1777
12. začať nej. činnosť (hovoriť ap.): v ten čas teprv farár ze strachu spustíc, ríkal: Chvála nebu! Zrídka vídaný príklad, že sa juž odvlékli br 1785
13. práv koho prestať uplatňovať nej. nárok, dôvod voči niekomu; odstúpiť od žaloby: s teg prisahy gi spustil a zanechal p. bystrica 1620; ja citowany sem bil do stolicze, tenže pak pan Andraš Borcsiczky pod gistimy conditigamy s toho prawa mne spustil borčice 1641; na ynstantyu moyu to gsme dokonalj, ze tento Girik Ryhanine s prawa spustyl žilina 1641; pan Baranay Gaspar žadal nas wsseczkich panow Kardossow, aby sme tichže obžalowanich poddanich a slobodnikow Geho welkomožnosti zs prawa spustily galanta 1663
14. čo stratiť niečo: nebo kdiž učedlnicy slissely, že Kristus na trety den ma wskrissen bity, giž nadegi spustily le 1730
15. čo (o krvi, vode) vypustiť, odobrať (pri nemoci): kozj z mnoheho piťa častegssge gak owce wodňatelku dostawagu, takowim neglepssj gest na slabine wodu spustit pr 18. st; abis tam treffil, kde chcess. Spust krew netoperowu a napraw praach (!) z ni aneb namass kulu a traffiss rg 18. st
16. čo náb (o pohromách, treste) dopustiť, priviesť, zoslať niečo na niekoho; (o dobrodení) zoslať, poskytnúť niečo niekomu, zoslať niečo na niekoho: dam wam wzhuru nebesa twrde gak zelezo, ze žadneho desstie anj rose nespustia kt 1753; y spústjl Pán krúpobiti na Zem aegyptskú; ale Pán powedel k Moyžjssowi: Hle, yá wám spústjm chlebi z neba kb 1757; kďiž Búh pre neposlušnosť takú strašlivé morské wlnobitj spusťil bn 1790 rozpútal; pren spústi (Pane) do srdca mého ducha hlubokeg poniženósti; spusti (Pane) swetlo swé y prawdu swú blr 18. st
17. čo vynechať, neurobiť, nevykonať niečo: Pane, dag, že bych sa tak mohel scela naležite spowedaty, co sem reču, skutkom učinil a mnoho dobreho spustil mik 18. st;
spúšťať [-šť-, -šč-] ndk
1. k 1: okolo zahradnich weczi pechotou museli sme wikonawat, chmel spusstat, okopawat martin 1712; lyehy sudy spussčat bukowe 2 dubnica n. v. 1720; uwidi zhromazdene spolu wssecko ptactwo nebeske, kralowske orlice, pissne pawy, bile labudy, hltawe gastraby, zalostne hrdlicki, ay hle, kterak kridla spussčagu mk 18. st pren nagprospešňegšý naproťi nég prostredek máme, nezpúšťagíce z očuw misľe sprawedliwosti bn 1790 nebyť nespravodlivý
• s. z mysle, z pamäti nebrať ohľad na niečo, zabúdať na niečo: mnozj zle umiragj aspoň proto, že památku wssecku utrpěny Krystowého z misly spusstagj sk 1697; učjme se, že mi krestane w wecech duchownich welmi mdlu a krechku pamet mame, že hnedky zapominame a s pameti sweg ge spusstame cs 18. st
2. k 2: do teg wapenicze od wrchu Drienoweg Domanižanie y drewo y kamenie spusstaly; tu hornu wapeniczu ia sem pomahal i robit ay drwa sem do nieg spusstial v. zálužie 1617–19; že my na celem roku peniza k vyplaceni davek odkudjinud vziat krome z dreva k wode z veliku teškosti dopracuvame a potem po vode dolu spuštiame kysuce 1672 lp; Behanowy, ktery zwonecz z weže spusstal z roskazu p. fogta, dano 2 fl žilina 1712; dwe nadoby okruhle medéne, do kterých se mad spusstya nitra 1737; pren do otewrenych ran a do mora milosrdenstwá geho seba samého spússťat a zamáčat bude blr 18. st
• čo platno ge hledat tagnych kutow k zlemu, spussčat firhanky, když to Buch widy a slissy ws 18. st o márnosti robiť sa lepším, zastierať chyby
3. k 3: dnodo (!): spússťám kussu; retendo: popússťam, spússťám ks 1763; pren detono: hňew spússťám ks 1763 uvoľňujem jeho priechod
4. k 4: walow, czo se brečka spussčia bytča 1614; kupeni žlep do sladuowne od struhara, co se do hrantu woda spussta zvolen 1658; Dluhossowi, čuo ribnik spusstal, den. 5 žilina 1718; pod kadyu walow welyky, čo sa brečka spusstya, 1 dubnica n. v. 1720; emitto: staw spússťám; eriguo: spússťam wodu; erivo: wodu wypússťam, spússťam, odwáďám; derivo: odwáďám, odwracám, na ginssy stranu wodu berem, obracám spússťám ks 1763
5. k 5: item dano srotarom, czo wina spusstaly y na krčzmu tiahaly, sex 42 p. den 9, fac. 3, den 78 zvolen 1644; (Horehrončania) powinnj gsu wino do piwnicz spusstaty (varín) 1677; kdi sa marecz spusstja per d 18 jelšava 1730; fistula: pjssťálka, rúre wodny, kozénné wreco, prez které wjno spússťagú; uter: koženne wreco, prez ktere wjno spússťagú ks 1763; prewrtag sud w polowicy dna, wlož čep, wino do ssaffluw zpusstag a položice na wrch liew znowu wino do toho suda wliewag nn 18. st
6. k 6: barwier od pul dwanasta jutra zpusstal z summi, kteru mel na dome Ordeczowskem ilava 1635; depretio: ukracugem cenu, plat aneb utrhám plat, cenu spússťam; de pretio multum detrahitur: mnoho utrhagú w ceňe, njžeg cenu spússťagú ks 1763; mimo techto zpúšťagú z prác a starostí svojích aj jinším, které seďíc neb stojíc odbavujú br 1785
7. k 7: statek pak pohnuty y nepohnuty wsseczek sswagru swogemu, manzelcze y potomkom geho naweky dedicznym spuosobom spusste a dawa ku uziwany p. ľupča 1571; takze Georgiusowj Remenarowj yakozto bratru ostatny bratry a sestry spusscagy mager fl 85 žilina 1619; tyto wsseczky wecy tobie spusstiame s. l. 1619 e; promitto: pisljbugem, zasljbugem, na dlúho spússťám ks 1763
8. k 8: ktery by po smrty mogey o me mrtwe telo starost mel a poctiwe pochowal, tu starost spusstam na Geho Milost, a nie na ginssieho brezovica 1659 e; urám battyám, na mudrost W. Milosty a rozsudek tichto chudobnich pohorencuw wecz spusstam martin 1731 lp
9. k 11: gegich običeg gest krestjaný od prawég katolickég wjry odwáďeti, klassterý, kosteli a biskupstwj búriti a spusstěti ia 1708
10. k 13: acz sice pan Pawol Mothessiczky z pristneho prawa spusstya, niczmeneg wssak pro wistrahu ginich ma tenže Ssewcziwich Yamrich za takowe vsstipne reči dati na kostuol motessiczky pietsto ssyndela d. motešice 1639; pretože hroznu take odplatu hodne bi bil zaslužil, nicmeneg poctiwe prawo z ostrosti spussťia a gemu za pokutu toliko naklada krupina 1651; iusjurandum defero, offero, refero: prjsahu ňekomu spússťám ks 1763
11. k 15: potom on Ondreg nagprw uderil tu swinu a potom Maratow paholok ag krew spusstal poniky 1793
12. k 16: a nan zem, hlinu, kameni bez milosti spussča gš 1758; te hromi, te peromi, ktere sprawedliwost Boska odtud nukala a narobila, ngelen na toho gedneho hriessnika spussta, ale mnohokrate y na newinnych, mnohokrate y na sprawedliwych, na wssecku obcu, na wssecku celatku hadže ms 1758
13. ku komu byť po vôli niekomu, posluhovať niekomu, podrobovať sa niekomu: morigero alicui: k ňekomu spússťati ks 1763
14. (o býkovi) umožňovať mu pohlavný styk s kravou: beyk w letě když se spussta, má se dobře krmjti s owsom s málo sečku a mlátom smjessanym pl 1787;
-avať frekv k 2: mezy wčzilegsse dwe sigotky Wach chodiwal, ponewačz sa y tage (!) pltye spusčzawaly ku brehu beluskemu beluša 1762;
spustiť sa dk
1. padnúť, klesnúť vlastnou váhou al. z vlastnej vôle, dostať sa dolu: (Martin) z meskeho domu pres dach a mury se zpustil, a tak gwalt weliky uczinil pezinok 1648; hle, diwna wec gest, že djabel raddu dawa Krystu Ježissowi, aby se sam spustil z chramu dolu gk 1779 vrhol sa
2. z čoho uvoľniť sa z niečoho:
• dost y mnoho trpim, ale protestugem a toto protocolugte, prosym, krywdu mam, ale se bogim, že se čert z retezj spustj štítnik 1704 začne zlo, rozbehne sa zlo
3. z čoho kam pohnúť sa nadol; zostúpiť z niečoho: a kdiss to znamenyj nagdess, spust se dolu napoly w dolinje y trefiss meczy kamenyim drobnim na hodniczek s. l. 1568; kdy sme se spustily z dobytkem za Psu nohu do husstia, nam Teplanye dobitky zaymat dalj p. lehota 1641; Scipio rekl: Žaden w počtu tech neny, ktery by na tuto wezy newystupil a do more se nespustil cob 17. st; kdyby Krystus takowy byl, snadne a rychle mohol by se salvitowati a dolu s krjže spustiti sp 1696; murary z wyprawowanym weže welkeg na čysto z wrchniho polessenj se odprawyly a na druhe polessenj se spustyly dubnica n. v. 1722; z tak welikeg slawy a welebnosti, z tak welikeg ssirokosti a wisokosti na zem (Kristus) se spustil a ponižil ms 1758; čerwjk pres noc pak naspatek spusstj se 1/3 rjfa lu 1775; pren slúnce dennú svú cestu odbavíc, do mora sa zpusťilo br 1785
4. na koho, na čo spoľahnúť sa, znechať sa na niekoho s niečím, zveriť svoje záležitosti niekomu: obzwlasstie na neho se spustym a zwerym, že on sam bude tyže mostow prihlidatj bytča 1614; protož se chcem gen spustiti na te, mug Pane Kryste, gedinke utočjste; že mne on sam gak dobry pan wytrhne z wsseho zleho, ga se zpustym na neho pop 1723–24; že ponewadž on nisst za swogu praczu nežadal, než na obecznu wulu se spustil, tehdy y poctiwa obecz predepsany kus pastwy (mu) darowala očová 1756
5. koho, čoho odriecť sa, zriecť sa, prestať dbať na niekoho, na niečo, vzdialiť sa od niekoho: totissto Janko Keri a Dorissa, Lupczanski Misskowa manželka, Pana Boha se spustili, zyawne a skutecžne spolu proti Boskemu prikazani hressili krupina (1650); že my tak dluhy cžas w te stare czyrkwe setrwany nasse mame a gy se spustyty nechczeme šv 1675; že se Gežjsse nespustjm, gemu se zawazugj pop 1723–24; pokud se tegto hwezdy pridržiawalj, potud nebludily, ale gak se geg spustyly, hnedky bludyly cs 18. st
6. práv čoho postúpiť, odstúpiť, zanechať niečo: prawicze, ze se onj teg zahrady nespustja podle bliskostj a pokrwnostj, na czoz dalj obstawne žilina 1622; od hodnowernich deputatuw confirmuwaneho testamentu ga se do koncza spustity nemužem pukanec 1771
7. opustiť sa, zanedbať sa, stratiť nádej; mravne upadnúť: tametsi pauperrimus sim, non tamen desperabo: ačkolwěk gsem bjdný, nuzný, predce nezaufám, náděgi se nespustim wu 1750; zemsky pán chudobnegssjm podanjm swogjm odkazowal, aby len sa nespustilyi, ale usjlowalyi, že gjch y z obiljm na sgata zratuge ľubeľa 1784
8. koho, čoho odmietnuť niekoho, niečo, zbaviť sa niekoho, niečoho, popustiť v niečom, upustiť od niečoho: (Jacob) nechtel se zpustiti angela swateho, aj mu požehnanj dal pop 1723–24; a když farao nic s pichy a ukrutnostj sweg spustitj se nechtiel, trestal ho Pan Buh kt 1753; dufag dussa ma smutna, spust sa žalu wsseho, potesseni maš isté pie 18. st
9. čomu podvoliť sa, podrobiť sa niečomu: kwet ctnostliwj w ten čas tratjss, kdy se hanebnosti spustjss se 18. st
10. rozpustiť sa, roztopiť sa: wezmi wosk, dreweny oleg a bilki wagečni, spust to spolu a miseg, žebi se spolu spustilo rg 18. st;
spúšťať sa, zried
spušťovať sa ndk
1. k 1: a on widew prosteradlo welike za ctiry rohi uwazane, ako se spussta na zem le 1730; slyna do ust z hlawi padá a od ust do žiwota, brucha sa spússťá, kdiž sa hltá blr 18. st posúva, tečie
2. k 3: odtud spusstiali sme se dolu do Hawrankoweg doliny p. lehota 1625; (poddaní) pres mury lozily y na hnoge dolu se spusstyaly blatnica 1643; ribarje s. panstva trenčsanszkeho až po sigot hornju slobodne ribi lapavali, ano y nižeg bi sa boli spustyali, ale ponevačz ribarje žabinszki tichže ribarou predchazali, protoss sa dolu nižeg njespustjali trenčín 1736; reki wsseligake tam se nachazegj a chuor Pyrenskich dolu se spusstegj kcs 18. st stekajú, tečú
3. k 4: na tie se z wiery srdczem spusstiem bag 1585; Hospodine, warug mne, abych se na me dary nespuštel sr 17. st; ma nam to služity k wystrahy, aby se žadny pred ohem na swe wlastny zasluhy nespusstel, gestly chce milost u Boha dosahnuty cob 17. st; kral rozkazi widawal, aniž se docela we wssem na swjch lidj spausstel pt 1796; K. P. wssecko hogne dawa, to co k spaseny potrebugeme, wssem lydem, ktery se na neho spusstegj cf 18. st
4. k 5: kdyť z toho sweta půgdu, ty se mne nespůssteg, když gá s smrti w bog půgdu, k pomocy mne prispeg káz 18. st
5. k 6: w lystku odstupenom nekdy sse doklada y pryčina, z ktereg sse zpusstia wu 1797
6. k 8: ktery (ľudia) w manželstwy s. tak wstupugy, ze se Boha spusstugy a gey z misly, ze srdca sweho wypusstegy, su podobny konum a mulycam ags 1708
7. dávať sa do niečoho, začínať nej. činnosť: zpusstal se do smychu, kdiž nastrágal yed pt 1778
8. k čomu zvažovať sa, nakláňať sa k niečomu: kade se k rowine wrch spusstal; kade se spússtá les, gsúca k paseny dobitka zem se otwyra pt 1778
9. nechávať sa unášať, plaviť sa: panna prám ta mala okno, kaďe sa loď na dosť daleké viďeňí zpúšťala br 1785

spúšťať, spúšťať sa, spúšťavať, spúšťavať sa p.
spustiť