Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spôsobiť dok. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, zapríčiniť, urobiť: s. radosť; s. škodu, smrť;

nedok. spôsobovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spôsobiť ‑í ‑ia dok.

podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

2. p. zobudiť 1


zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

p. aj spôsobiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pôsobiť, -í, -ia nedok.

1. (čo komu) byť príčinou niečoho, spôsobovať niečo u niekoho: p. niekomu radosť, žiaľ; Aby zápach rozkladajúceho sa tela nepôsobil ťažkosti, začneme s časťou abdominálnou. (Zúb.)

2. (na koho, ako) robiť nejaký dojem na niekoho, budiť u niekoho istý dojem, zdať sa, pripadať niekomu nejaký: p. dobrým, zlým, rušivým, nepríjemným dojmom; to pôsobí trápne; Taký minister pôsobí na úradníka ako strašiak. (Jes.) Všetko pôsobilo dojmom potuchliny. (Min.) Pôsobí svojou naivnosťou často komicky. (Jégé) Skláňanie hlavy pôsobilo groteskne. (Gráf) Obrovské skrine pôsobia monumentálne. (Al.)

3. (na koho, na čo i bezpredm.) mať vplyv, účinok, vplývať, účinkovať: blahodárne, zhubne p. na niekoho; p. výchovne na mládež; výrobné vzťahy spätne pôsobia na vývin výrobných síl; Jera sa chce presvedčiť, ako pôsobí umenie čarodejnice na Nika. (Kuk.) Príklady hrdinskosti a odvahy pôsobili na myseľ a fantáziu chlapca. (Mráz) Zlo rušivo pôsobilo na jeho vývin. (Urb.) Ak ani strach nepôsobí, hlušiť ich treba ako psov. (Tat.); fyz. p. v danom smere (o sile) prejavovať účinok;

4. trochu zastar. (na čo, zastar. i k čomu i bezpredm.) uplatňovať vplyv, zasahovať, vplývať: Jaroslav bude môcť najviac u kráľa pôsobiť na zlepšenie stavu Moravy. (Kal.) Keď sa (Širanec) pri tých rečiach natrafil, snažil sa pôsobiť k tomu, aby im odňal dôležitosť. (Jil.) Kto bude pôsobiť po rodinách, budiť národné povedomie? (Kuk.)

5. byť činný, účinkovať (v povolaní, zamestnaní): V ostankinskom divadle pôsobila slávna herečka. (Pláv.) Tu pôsobiaci učiteľ mal vykonávať i funkciu kantora. (Fr. Kráľ);

dok. k 1 spôsobiť, k 2, 3 zapôsobiť


spôsobiť, -í, -ia dok. (čo) stať sa pôvodcom, príčinou, podnetom niečoho, zapríčiniť: s. škodu; s. niekomu radosť, bolesť, sklamanie, žiaľ, mrzutosti, smrť; s. rozruch, prekvapenie, pohoršenie; straty spôsobené vojnou; Viedeň sa zotavovala z rán, ktoré jej spôsobili Turci. (Zúb.);

nedok. spôsobovať, -uje, -ujú

Morfologický analyzátor

spôsobiť dokonavé sloveso
(ja) spôsobím VKdsa+; (ty) spôsobíš VKdsb+; (on, ona, ono) spôsobí VKdsc+; (my) spôsobíme VKdpa+; (vy) spôsobíte VKdpb+; (oni, ony) spôsobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) spôsobil VLdsam+; (ona) spôsobila VLdsaf+; (ono) spôsobilo VLdsan+; (oni, ony) spôsobili VLdpah+;
(ty) spôsob! VMdsb+; (my) spôsobme! VMdpa+; (vy) spôsobte! VMdpb+;
(nejako) spôsobiac VHd+;

spôsobiť [-ô-, -ó-, -ú-] dk
1. čo urobiť, dokonať, pripraviť, zabezpečiť niečo: požehnany sy a chwalyhodny, Pane Bože nass, genž sy to spuosobyti ráčil mod 1573; raczte my s neho sposobyty, aby my hodyny vratyl priekopa 1582; netoliko pak toto vcžiniti a spuosobiti racžyl Buoh wssemohuczy, že dwuch w gedno tielo spogil bag 1585; dano gy, aby to spusobila, kterižkoliw neklanely by se obrazu sselmy, aby bily zmordowany za 1676; aby zadna nerest, zwada a nenawist mezy mogou manzelkou a pritelmy se nespuosobila krupina 1683; zachod, ktery predtym ohawny a pusty byl, dokonale dobre spusobitj dal dubnica n. v. 1723; pitwor pak, ktery Corony spuosobil a z murom obhradil krupina 1742
o s. statček, testament práv urobiť, zostaviť posledné usporiadanie majetku pred smrťou, spísať testament: kdežto tento testament spuosobyl w dome swem pred lydmi zwrchu psanimi l. trnovec (1550); wssakže pry dobrem gesste rozumu, vmienila sem statczek swuoy spuosobyt žilina 1590; s. úmluvu bibl (o Bohu) zmluvou s niekým zabezpečiť niečo niekomu: Spusobim umluwu mu s wami a nikdi wice nebude zahubeno kazde telo wodami potopi káz 18. st
• kdo sobe dobre gmeno spusobil, ten welike sobe cty nadobyl se 18. st
2. čo, koho stvoriť, utvoriť niečo, niekoho: ponewacže Pan Buoch tak raczil zriedity a sposobity a Ozannu Sskodniich w manzelstwo wedle poratku czirkwe swatey z Matussem Mezdriniech spoiti martin 1570; Buh Otecz nebesky hned odpočatku sweta zridil a spuosobil tomuto bezecnému a márnemu sweta Pana Krysta za Spasytele tc 1631; z kteregžto gako z materige spusobil (Pán Boh) twori telesne kob 1666; žiw gest Pán, který nám spúsobil dussu túto kb 1756 dal; (Boh) z boku Adama gedno rebro bil wzal a s neho zenu spúsobil vp 1764
3. čo zapríčiniť niečo: to sem ya, a ne Pan Bůch anebo sstesti spuosobili tc 1631; abi zadna nerest, zwada a nenawist mezy mogimy pritelmy se nespusobyla krupina 1694; diwny oleg stolicy bez wsselikeho nebezpečenstwy spusobiti rt 17. st vyvolať; cso y potom geg z ocsu zmislo, ale ze bi to Juda spusobila bola, povedeti nemuze; ale ze bi to od nej sposobeno bilo, to nevje povedety krupina 1729; mleko zbitečne a nepotrebne aby inflamacyu negaku nezpusobilo, ma se witahnuti ht 1760;
-ovať ndk
1. k 1: ponewadž yako matka splozuge a rodi ditky, tak milowani spuosobuge gine cnosti w prikazani Božem nam predložene tc 1631; Gežjš rekl gim: Gá vám spusobugem králowstwj le 18. st
• (diabol) z mussky slona spúsobuge pep 1769
2. k 2: fingo: spusobugem vt 1648; a kdiž s prácu daremnú boha spůsobuge s tég též hlini ten, který málo predtým z zemi stworen býwal kb 1757; wrtené na spúsob powetrice prachi náramnity oblak spúsobowali nad táborem pt 1778
3. k 3: pohrušky činitel, ktery zle zvozuje, nebože jinače všelijake nesnadky spuosobuje, ma skrze vrchnost mesta potrestany byti b. bystrica 1617 cm; probowani wiry trpezliwost spusobuge a trpezliwost dilo dokonale ma gk 1779
4. koho ohovárať, osočovať niekoho: ze sem zywe y mrtwe zsposobowall mníchov 14.–15. st e; kdybi nektery z teho cechu nekde mel posedeny a spusobowal bi tento cech anebo nektereho spolubratra cechowniho, ten ma byt trestani ca 1675;
s. sa dk stať sa: poněwádž w lakomstwy ho (Krista) pokussal, člowěkemse spůsobil mp 1718; w hore hagneg skrze zrubanj čerstweho drewa sskodi učineneg winjkem se spusobil s. ľupča 1782

Zvukové nahrávky niektorých slov

spôsobiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor