spôsob -u m.
1. postup, ktorým sa niečo deje, prejavuje: nový s. stavby, zmýšľania; (je to) jediný možný s., ako si pomôcť; istým s-om, na istý s.; tým s-om tak
2. druh nejakého deja, stavu, ráz, podoba, charakter: konzumný s. života; upraviť jedlo na rozličný s.; gram.: príslovka s-u, príslovkové určenie s-u; (slovesný) s. gram. kategória, kt. vyj., že realizácia (prísudkového) deja sa podáva ako skutočná (oznam. s.), možná (podm. s.) al. požadovaná (rozk. s.)
3. obyč. mn. správanie sa, vystupovanie, zvyklosti, mravy: mať jemné, zlé s-y; nemá s-y nevie sa správať
● svojím s-om charakteristicky pre niekoho, niečo;
spôsobový príd.: gram. s. vzťah modálny