spätý (zried. i spiaty) príd.
1. spojený v celok, zopätý, zopnutý (napr. nejakým zariadením, pásom, sponou ap.): v šatách, až po hrdlo spätých čiernymi gombičkami (Vaj.); stará založila späté ruky (Taj.); plášť na ňadrách spiaty (Hviezd.);
2. tesne spojený, spútaný nejakým vnútorným vzťahom, tesne súvisiaci: byť navzájom (úzko, nerozlučne) s.; veda má byť úzko spätá so životom a praxou; Jerguš a Zuzka, detskou láskou spätí (Ondr.); Hlboké, živé sú korene, ktorými sú spätí s pôdou. (Laz.); láskou spiati (Ondr.); I sloboda je spiata viery pás. kou. (Vaj.);
spätosť, -ti ž. tesné spojenie, spojitosť, zväzok, obyč. vnútorný: úzka s. literatúry so životom; s. jazyka a myslenia; Spätosť spisovateľa so životom a borbou svojho ľudu. (Pláv.)