spätý príd. úzko zviazaný istým (vnútorným) vzťahom, tesne súvisiaci: byť nerozlučne s. s prírodou; veda s-á s praxou;
späto prísl.;
spätosť -i ž.: s. školy so životom, s. jazyka s. myslením
spätosť p. vzťah
vzťah okolnosť, že niečo s niečím súvisí, že niekto je s niekým v istom spojení • pomer: hospodárske, politické vzťahy, pomery; vzťah, pomer medzi rodičmi a deťmi; rodinný, priateľský vzťah, pomer; kladný vzťah, pomer k umeniu; mať s niekým ľúbostný vzťah, pomer • známosť (dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou): vážna známosť • relácia: študovať jav vo všetkých reláciách • spojitosť: spojitosť medzi príčinou a následkom • súvis • súvislosť: príčinný súvis, príčinná súvislosť • spätosť • zviazanosť: spätosť, zviazanosť literatúry so životom • kniž. filiácia: literárne filiácie (Mráz)
spätý (zried. i spiaty) príd.
1. spojený v celok, zopätý, zopnutý (napr. nejakým zariadením, pásom, sponou ap.): v šatách, až po hrdlo spätých čiernymi gombičkami (Vaj.); stará založila späté ruky (Taj.); plášť na ňadrách spiaty (Hviezd.);
2. tesne spojený, spútaný nejakým vnútorným vzťahom, tesne súvisiaci: byť navzájom (úzko, nerozlučne) s.; veda má byť úzko spätá so životom a praxou; Jerguš a Zuzka, detskou láskou spätí (Ondr.); Hlboké, živé sú korene, ktorými sú spätí s pôdou. (Laz.); láskou spiati (Ondr.); I sloboda je spiata viery pás. kou. (Vaj.);
spätosť, -ti ž. tesné spojenie, spojitosť, zväzok, obyč. vnútorný: úzka s. literatúry so životom; s. jazyka a myslenia; Spätosť spisovateľa so životom a borbou svojho ľudu. (Pláv.)
(jedna) spätosť; (bez) spätosti; (k) spätosti; (vidím) spätosť; (hej) spätosť!; (o) spätosti; (so) spätosťou;
(dve) spätosti; (bez) spätostí; (k) spätostiam; (vidím) spätosti; (hej) spätosti!; (o) spätostiach; (so) spätosťami;