spánok2, -nku m. stav živých tvorov, pri ktorom telo odpočíva a činnosť vedomia a životné pochody a prejavy sú znížené na minimum, spanie: nočný, popoludňajší, ranný s.; pravidelný s.; zdravý, ľahký, pokojný, povrchný, nepravidelný s.; hypnotický s. vyvolaný hypnózou; liečba s-om; lek. umelý s. vyvolaný medikamentmi; zimný s. obdobie zníženej životnosti zvierat a rastlín v zimnom období; príroda sa prebúdza zo zimného s-u; spať, zaspať hlbokým, ťažkým s-om; stŕhať sa, vytrhávať sa zo s-u; mať tuhý s.; prebudiť, prebrať sa zo s-u, i pren. Z nečinnosti, z pasivity; Matka narýchlo schytila zo spánku dieťa a utiekla do lesa (Tomašč.) keď spalo, spiace; uložiť sa na s. (Bedn.) ísť spať; utiahnuť sa na s. (Švant.) ísť spať; premohol ho s. (Vaj.) zaspal; Jazerné, malá dedinka, ponorilo sa v tichý spánok (Kuk.) ľudia išli spať, všetko stíchlo; ide na neho s. chce sa mu spať, drieme; Spánok mu prišiel na oči (Jégé) zaspal; s. mu nejde, neprichádza na oči nemôže zaspať; Spánok mu sadá na viečka (Ráz.) zaspáva. Spánok ho obchádza (Letz) drieme. Na spánok ma bralo (Švant.) chcelo sa mi spať. Spánok ho prešiel (Tal.) už sa mu nechcelo spať; zaháňať s. snažiť sa nezaspať; Bolesť jej rozháňala spánok (Jaš.) pre bolesť nemohla spať. Vydúralo mi spánok z očú (Ondr.) nedalo mi spať. Otec vytriasol zo mňa všetok spánok (Jes.) prebral ma. Spala čujným spánkom ako zajačik v brázde. (Tat.) Sadnite si, aby ste nám spánok neodniesli! hovorí sa hosťovi, návšteve, ktorá (-ý) sa nechce dlhšie zdržať; spať s-om spravodlivých dobre, pokojne (pren. o mŕtvom); pren. národný s. doba národnej neuvedomelosti, pasivity
● mať zajačí s. čujne spať, ľahko sa budiť; večný s. smrť; miesto posledného spánku (Podj.) hrob al. cintorín; Po dobrom obede viazal si sadlo spánkom (Ondr.) ľahol si, aby dobre trávil;
spánkový2 príd.: bot. s-é pohyby (rastlín) vyvolané striedaním dňa a noci