spánok1 -nku m. útlm činnosti organizmu, kt. ho chráni pred vyčerpaním, spanie: slabý, hlboký, ťažký s.; zimný s. zníženie činnosti organizmu niekt. zvierat a rastlín v zime; prebrať sa zo s-u
● expr. spať s-om spravodlivých a) dobre b) byť mŕtvy;
spánkový1 príd.
spánok2 -nku obyč. mn. m. časť hlavy po bokoch čela, sluchy: udrieť sa do s-u, šediny na s-och;
spánkový2 príd.: anat. s-á kosť
spánok1 hlboký útlm ústredného nervstva, pri ktorom sa udržujú na nízkej úrovni len základné funkcie potrebné na život • spanie: vyburcovať niekoho zo spánku, spania; mať pravidelný spánok • sen: budiť sa zo sna; spí tuhým snom • polospánok • polosen (stav medzi spánkom a bdením): ležať v polospánku • driemoty (čiastočné spanie): prebrať sa z driemot
spánok2 obyč. mn. č. horná časť hlavy po bokoch čela • slucha: trieť si spánky, sluchy; štyridsiatnik s prešedivenými sluchami
spánok2, -nku m. stav živých tvorov, pri ktorom telo odpočíva a činnosť vedomia a životné pochody a prejavy sú znížené na minimum, spanie: nočný, popoludňajší, ranný s.; pravidelný s.; zdravý, ľahký, pokojný, povrchný, nepravidelný s.; hypnotický s. vyvolaný hypnózou; liečba s-om; lek. umelý s. vyvolaný medikamentmi; zimný s. obdobie zníženej životnosti zvierat a rastlín v zimnom období; príroda sa prebúdza zo zimného s-u; spať, zaspať hlbokým, ťažkým s-om; stŕhať sa, vytrhávať sa zo s-u; mať tuhý s.; prebudiť, prebrať sa zo s-u, i pren. Z nečinnosti, z pasivity; Matka narýchlo schytila zo spánku dieťa a utiekla do lesa (Tomašč.) keď spalo, spiace; uložiť sa na s. (Bedn.) ísť spať; utiahnuť sa na s. (Švant.) ísť spať; premohol ho s. (Vaj.) zaspal; Jazerné, malá dedinka, ponorilo sa v tichý spánok (Kuk.) ľudia išli spať, všetko stíchlo; ide na neho s. chce sa mu spať, drieme; Spánok mu prišiel na oči (Jégé) zaspal; s. mu nejde, neprichádza na oči nemôže zaspať; Spánok mu sadá na viečka (Ráz.) zaspáva. Spánok ho obchádza (Letz) drieme. Na spánok ma bralo (Švant.) chcelo sa mi spať. Spánok ho prešiel (Tal.) už sa mu nechcelo spať; zaháňať s. snažiť sa nezaspať; Bolesť jej rozháňala spánok (Jaš.) pre bolesť nemohla spať. Vydúralo mi spánok z očú (Ondr.) nedalo mi spať. Otec vytriasol zo mňa všetok spánok (Jes.) prebral ma. Spala čujným spánkom ako zajačik v brázde. (Tat.) Sadnite si, aby ste nám spánok neodniesli! hovorí sa hosťovi, návšteve, ktorá (-ý) sa nechce dlhšie zdržať; spať s-om spravodlivých dobre, pokojne (pren. o mŕtvom); pren. národný s. doba národnej neuvedomelosti, pasivity
● mať zajačí s. čujne spať, ľahko sa budiť; večný s. smrť; miesto posledného spánku (Podj.) hrob al. cintorín; Po dobrom obede viazal si sadlo spánkom (Ondr.) ľahol si, aby dobre trávil;
spánkový2 príd.: bot. s-é pohyby (rastlín) vyvolané striedaním dňa a noci
(jeden) spánok; (bez) spánku; (k) spánku; (vidím) spánok; (hej) spánok!; (o) spánku; (so) spánkom;
(štyri) spánky; (bez) spánkov; (k) spánkom; (vidím) spánky; (hej) spánky!; (o) spánkoch; (so) spánkami;
spánok m útlm činnosti organizmu ako ochrana pred jeho vyčerpaním, spanie: takowé náchylnosti a pohnutj hněwu, zármutku, bolesti srdce etc. dluho trwagu a též tělu na zdrawj a spánku etc. sskodu prinássáwagu mps 1777