Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

spáliť -i -ľ! dok.

1. zničiť ohňom al. žiarom: s. papier, odpad; dedina s-ená do tla; hovor. dať sa s. po smrti spopolniť

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo ap.): s. zásoby nafty, s. všetky kahance

3. účinkom tepla, mrazu, exhalátov ap. poškodiť, znehodnotiť: s. mäso, s-ené chryzantémy, hnojivo s-lo porast

4. popáliť (význ. 2): s. si jazyk, pery

5. upáliť (význ. 1): s. niekoho zaživa

6. publ. premárniť (istú výhodu): s. pokutový kop, šancu

● s. za sebou všetky mosty a) znemožniť si návrat b) zničiť dôkazy, stopy; → mráz žihľavu nes-i; s. si prsty zasiahnutím do niečoho si spôsobiť ťažkosti;

nedok. spaľovať

1. k 1 – 3, 5, 6

2. expr. ničiť (význ. 1), trápiť (o citoch, chorobe ap.): hnev, láska ho s-je, horúčka ma s-je

3. chem. spaľovanie horenie

// spáliť sa

1. porušiť sa vysokým teplom, zhorieť: koláč sa v rúre s-l, poistky sa s-li

2. popáliť sa;

nedok. spaľovať sa k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

spáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; spáliť sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazyk • spariť • zapariť • zabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otruby • zried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliť • popáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery

opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť sa • spáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkou • oškvariť sa • oškvŕknuť • oškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sa • poopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorela • nár. uhorieť • expr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieť • stmavnúť (na slnku)

3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa

premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)

spáliť sa p. zhorieť 1, opáliť sa 1

spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť

upáliť usmrtiť ohňom obyč. na hranici: upálili ho ako kacíra • spáliť: spáliť niekoho za živa

zhorieť 1. podľahnúť ohňu, byť zachvátený ohňom: pri požiari zhoreli tri domy • vyhorieť (zhorieť do základov): stodola celkom vyhorela • spáliť sa (podľahnúť skaze vysokým teplom): koláč sa v rúre spálil, zhorel • pohorieť (zhorieť vo väčšom množstve): všetko seno pohorelo • zblčať • expr. zblkotať (zhorieť plameňom): stoh slamy zblčal, zblkotal od iskry • fraz. kniž. ľahnúť popolom (zhorieť na popol) • obhorieť • ohorieť • zastaráv. uhorieť (zhorieť dookola na povrchu): brvná o(b)horeli • zuhoľnatieť (zhorieť na uhoľ) • prehorieť • prepáliť sa (zhorieť skrz niečo): dno celkom prehorelo, prepálilo sa • vypáliť sa (zničiť sa ohňom, elektrinou): tráva sa vypálila

2. p. blamovať sa 3. p. vybuchnúť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

páliť, -i, -ia, rozk. páľ nedok.

1. vydávať, šíriť veľké teplo, horúčosť, veľmi hriať: slnko páli, oheň páli;

2. (čo) spaľovať s istým cieľom (obyč. pre teplo, svetlo al. vôňu): p. sviečky, olej, p. (v lampe) petrolej, p. kadidlo, p. drevo, uhlie; p. raždie, zemiakovú vňať;

3. (čo, koho) ničiť ohňom, spaľovať: nepriateľ páli mestá a dediny; v stredoveku pálili osoby upodozrievané z čarodejníctva;

pren. o mraze: mráz páli rastliny ničí

● všetko mizne ani čo by pálil rýchle; je akoby pálil s chuťou, veľa; žart. budú krivých páliť výsmech krívajúcemu;

4. zastar. (čo) klásť, robiť oheň: p. Jána, p. (svätojánske) ohne;

5. (koho i bezpredm.) pôsobiť niekomu bolesť veľkým teplom, pôsobiť pocit veľkého tepla (o ohni al. o horúcom predmete): páli ho horúce ucho hrnčeka

● Čo ťa nepáli, nehas (porek.) nestaraj sa do cudzích záležitostí; hovor.: peniaze ho pália vo vrecku neudržia sa uňho, nevie šetriť; p. si s niečím prsty zaoberať sa s nepríjemnou vecou; páli ho (ich) pôda pod nohami uvedomuje(-ú) si nebezpečnosť situácie;

6. (bezpredm. i koho) vyvolávať pocit teploty al. štípania: slivovica páli v žalúdku, korenie páli na jazyku, v ústach;

7. pálčivo, prenikavo bolieť (fyzicky, pren. i duševne): rana páli; záha ma páli; pren. To mi páli dušu (Smrek) to ma trápi

8. (čo) vyrábať vypaľovaním na ohni: p. tehly, vápno, p. slivovicu;

9. zastar. (čo) kučeraviť vlasy horúcim železom: Mám času do zrkadla sa pozerať, vlasy páliť! (Tim.) Žena si pálila vlasy horúcim želiezkom. (Tat.)

10. strieľať: p. z guľometu, delá pálili;

11. expr. uháňať, utekať: Páľ stadeto! (Tim.)

12. expr. (za kým) pozerať, chodiť za niekým: páliš za Annou (Vaj.); Pálite za tým mládencom, to je to. (Karv.);

opak. pálievať, -a, -ajú;

dok. k 2, 3 spáliť;

k 3 i upáliť;

k 8, 10 vypáliť;

k 5 opáliť, popáliť

|| páliť sa

1. horieť, spaľovať sa: masť sa páli;

2. zried. ničiť sa, spaľovať sa vzájomne ohňom: Ľudia prenasledovali a pálili sa vzájomne pre náboženské rozdiely. (Vaj.)

3. hovor. brať na seba nepríjemnú vec, exponovať sa: Mal i zásluhy, pálil sa všade a vždy. (Vaj.) V tej chvíli zacítil zlosť preto, že sa on tu páli a že kričia naň. (Tim.)

spáliť, -i, -ia, rozk. spáľ dok.

1. (čo, koho) ohňom, požiarom zničiť: s. suché lístie; s. papier; s. mŕtvolu; spálené dediny (Vaj.) vyhorené; s. dedinu do tla; s. na škvarku; spálená masť; čo by vás v popol spálil hrom (les.) kliatba; hovor. dať sa s. spopolniť po smrti; pren.: Či ten ohník dušu neumorí, nespáli na čierno? (Jes.) nezahubí. Ja to neznesiem, mňa to spáli ako plameň (Tim.) zničí. Oči mu iskrili, dobre ju nespálil nimi (Tim.) vášnivo sa na ňu díval.

● s. za sebou všetky mosty znemožniť si návrat; prerušiť všetky zväzky s minulosťou; Pojedli všetko, akoby ho bol spálil (Dobš.) hltavo, rýchle.

2. (čo) pálením spotrebovať na nejaký cieľ, napr. na svetlo, teplo ap.: spálil veľa sviečok; petroleja veľa spáli (Urbk.); Keby v lekárni pálili v kahanci vo dne v noci, nikdy nespália toľko. (Jil.) V zime treba prikurovať. Spáli sa i 300 korún (Jes.) za 300 korún paliva; motor spáli veľa benzínu;

3. (čo, koho) zničiť, poškodiť pôsobením poveternostných al. chemických vplyvov: slnkom spálené pašienky (Ondr.); vetrom ošľahaný, slncom spálený (Lajč.); I na poludnie načim polievať, teraz slnce spáli [kvetiny]. (Tim.) Porast je už suchý; spálili ho letné horúčavy a teraz prvé mrazy. (Tat.) Ak ruže zakvitnú, tu mráz ich spáli. (Ráz.) Ľadový vietor spálil čerešňové kvety. (Jaš.); hnojivo spálilo korienky rastlín; kyselina spálila papier

● Mráz žihľavu nespáli (prísl.) húževnatému al. zlému obyčajne máločo uškodí.

4. (čo, koho) popáliť, poraniť popálením: Môcikovi by hádam peniaze z kostolných milodarov spálili ruku. (Fr. Kráľ) Pofúkal ju [horúcu tekutinu] a potom opatrne, aby si nespálil jazyk, chlipol z nej. (Zúb.); ultrafialové lúče, ktoré môžu človeku spáliť hornú peru (Bedn.); Lieh mu spálil hrtan, rozkašlal sa. (Min.)

5. (koho) upáliť (obyč. na hranici, popraviť upálením): Za mestom mali nešťastnú Zlatovlásku spáliť. (Dobš.) Jaroslava musí byť spálená so snúbencom. (Jégé) Ďurovčíka a Beláčka spálili Nemci za živa v senníku. (Ondr.)

6. expr. (čo, koho) zastreliť: Nikdy nepochybím. Vykolem ti oči diviakom, čo dnes spálim. (Jes.) Keby som teraz chcel prejsť, spália ma. (Jes.);

nedok. k 1 spaľovať

|| spáliť sa

1. pôsobením vysokého tepla al. ohňom sa porušiť, zničiť sa, zhorieť: izolácia sa spálila; drôt v poistke sa spálil;

2. zried. poraniť sa ohňom, popáliť sa;

nedok. k 1 spaľovať sa

spaľovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) ohňom ničiť, poškodzovať, páliť: zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ); s. suché lístie; s. mŕtvych spopolňovať; pren. Oči jej — dve uhliská, ktorými chodcov spaľovala (Žáry) mala vášnivý, náruživý, ohnivý pohľad; chem., biol. spaľovanie okysličovanie: s. plynov; s. bielkovín

● s. mosty späť (Lajč.) ničiť možnosti návratu;

2. expr. (koho, čo) ničiť, moriť (o silných citoch, o horúčke ap.): láska, túžba, hnev ho spaľuje; horúčka ma spaľuje (Al.); V prvé dni spaľovala mi mozog horúčka. (Zúb.);

dok. k 1 spáliť

|| spaľovať sa

1. ohňom sa ničiť, páliť a vydávať pritom teplo al. svetlo: knôt sa spaľuje; chem. plyny sa v motore spaľujú; pren. zápal mladosti, ktorý sa sám spaľuje, aby iným svietil (Letz) obetuje sa;

2. expr. dávať sa uchvacovať a vyčerpávať sa nejakým silným citom, záujmom: Vo vnútri sa mu čosi varilo, sám sa celý spaľoval v hneve, žiali a žlči. (Jil.) Spaľoval sa pre veci, ktoré ho prerastali a do služieb ktorých sa dobrovoľne dal. (A. Mat.);

dok. k 1 spáliť sa

Morfologický analyzátor

spáliť dokonavé sloveso
(ja) spálim VKdsa+; (ty) spáliš VKdsb+; (on, ona, ono) spáli VKdsc+; (my) spálime VKdpa+; (vy) spálite VKdpb+; (oni, ony) spália VKdpc+;

(ja som, ty si, on) spálil VLdsam+; (ona) spálila VLdsaf+; (ono) spálilo VLdsan+; (oni, ony) spálili VLdpah+;
(ty) spáľ! VMdsb+; (my) spáľme! VMdpa+; (vy) spáľte! VMdpb+;
(nejako) spáliac VHd+;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

spáliť dk
1. čo (čo (s) čím, v čo, na čom) ohňom, požiarom zničiť, poškodiť niečo, niekoho: kdyz by geden czlowiek hrozil druheho paliti, ten ma zgewiti tu hrozbu, a bude-li wtom spaleny, tedy potwrdy toho czlowieka žk 1473; Theczel Lutherowe theses spalil a gemu take z ohnem a wyobcowanjm hrozil sc 17. st; Sodoma, Gomora pro neprawost ohnem a sirku gest spalena ags 1708; že nikdi žadnemu čloweku ho (kontrakt) newida, ale že ho spali t. peter 1742; pren náb Ach, zažhni a spál mňa (Pane), ohňem láski twég blr 18. st preroď, urob lepším; gáť mám oheň za ňadrama skrytý, který mně guž prsa spálil a dáleg se rossýruge mps 1777 ma pretvára, robí lepším
o a kdo, prosim, potopi sweta pricina bil, kdo Sodomu z patmi mestami wiwratil a w prach spálil? ms 1758 bibl premenil na popol
• knihy se pali, ale prawda ma spalena nebude za 1676 náb o neotrasiteľnosti, stálosti Kristovho učenia; kdož oheň pochwáli, na kterem ma spalen byti? sk 1697 nik nechváli, čo mu škodí; a wlas z hlawy gegich nenj spálený mp 1718 nič sa im nestalo
2. čo (na čo) pálením upraviť na niečo s nej. cieľom (napr. na prípravu drogy ap.): wezmy bawlnky a spal gi dobre nad wossčenu swiečku; wezmy lenowu ssatečku a spal gj nad swiečku na prachno rt 17. st; semenec konopny spal w nowom hrncy a tak upraženy daweg utlcty a preosati, daweg ho owcam zo soly zmissany rn 17.–18. st: wezmy raky žiwe a ty spal na prach w hrncy nowem dobre kle 1740; spal gežka w nowem chrenci na prach cele rg 18. st
3. koho (čím, na čom, v čom) upáliť, popraviť upálením niekoho: kteryz krzestiansky czlowiek, muz nebo zena, czary by sie obchodila aneb gedy a w tom zpopaden bude, toho magi na leskach spaliti žk 1473; takowu sententiu vhadly, aby obadwa spolu spaleni ohnom bylj r. brezovo 1596; striga, lepssye z mesta wiwedlj a na klietky spalilj; kdye ga wezmem dwanacz zlati, gestli tya spalya krupina 1692; 1722; učedlnjci nekteri na kusy roztrhani, ginj stiatj, druhy w ohni spáleni byli vp 1764; (knieža) bude na ohniwem rosste pečeni a spaleny mk 18. st
4. čo spôsobiť poranenie, bolesť niečím horúcim (kašou ap.): kassu gestlj gidass, horucu neffukass, snadnot ustu twich spalj bv 1652
5. čo zničiť, poškodiť pôsobením poveternostných vplyvov niečo: tak sa ma konat ag tedi, ked mrazi a snah napadne a naglepssu passu spali ldo 1792
6. čo (na čo) spracovať pôsobením ohňa, vypáliť (slad na pálenku): korecz sladu spalil se na gorelku pre hrobari žilina 1710;
spaľovať ndk k 1: comburo: zpalugem, palim vt 1648; (Mojžiš) widel, že by kér horal a že by sa nespalowal kb 1757; concremo: spalugem; cremo: paljm, spalugem ks 1763; kdiž sa spaluge nektery umrly, domnjwáte se, že odtud nebude powstáwat? blr 18. st;
spáliť sa dk
1. popáliť sa: nato kowacž držj klesste, aby se nespalil sin 1678; w priležitosti wihoreny sem ho od škody zachranil, penize zawarowal, wssecek sem sa spalil pukanec 1793; pugdess-ly pres ohen, nespaliss se cf 18. st
2. pripáliť sa: gedenkrat byla pec horauca, odkudž chleb po wrchu se zpalil rpo 1790; umi ho (koreň divizne) a očisti a na peci lahodne ususs tak, aby sa nespálil zel 18. st
3. upáliť sa: aby gmeno geho nesmrtedlne zustalo, sam Aetny skočyl a wprostred ohne se spalil mc 18. st;
spaľovať sa ndk
1. vysokým teplom, žiarom ničiť sa, horieť: stribro ma trusky, ktere se spalugi koa 17. st
2. pripekať sa, pražiť sa: semiustul andus: napúl spalugjcy se, pražjcy se ks 1763
3. k 3: cremor: spalugem sa ks 1763