Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

spojiť -í -a dok.

1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia

2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;

pren. s. životy uzavrieť manželstvo

3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo

4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá; čaká, kým ho s-a so sekretariátom

5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;

nedok. spájať -a, spojovať

// spojiť sa

1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora

2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi

3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície

4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;

nedok. spájať sa, spojovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spájať ‑a ‑ajú nedok.; spájať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jednotiť1 zried. robiť jednotným • zjednocovaťzomkýnaťkniž. stmeľovať: spoločný záujem nás jednotí, zjednocuje, stmeľujespájaťzdružovaťintegrovať: spájal, združoval ich spoločný nepriateľ


pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovaťupútavaťpripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkovzaujímaťinteresovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesujefascinovaťuchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na moreočarúvaťoslňovaťkniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľujesubšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákaťvábiťstrhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavaťviazaťzväzovaťspájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvopripútavať: nič ma k domu už nepripútavatiahnuť: cit ho tiahne k rodine


skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavyzhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbezostavovaťmontovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje strojhovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorcariasiťzberaťzberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybovhovor. zastar. rancovaťfaldovaťtyp. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriťpísať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseňkomponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniuzostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiťkonaťčiniť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2


spájať porov. spojiť


spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


splývať 1. tesným susedstvom sa dostávať do jedného celku, začať tvoriť celok al. robiť dojem celku • kniž. zlievať sa: hlasy splývali, zlievali sa do mohutného chorálu; farby súmraku splývajú, zlievajú sa do sivého odtieňaspájať sazlučovať sa: cesty sa v diaľke spájajú, zlučujúzrastaťzžívať saasimilovať sa (prispôsobovať sa okoliu a začať s ním tvoriť celok): zrastať, zžívať sa s novou rodinou; prisťahovalci sa rýchlo asimilujú, splývajú s domorodcamiodb. fuzionovať

2. voľne (v prúdoch, záhyboch a pod.) visieť • spadaťpadať: vlasy jej mäkko splývali, (s)padali na plecia; záclony splývali, padali až na zem

3. zvoľna klesať • skĺzaťkĺzaťpadať: slzy jej splývajú, padajú po líci; šaty pomaly skĺzajú, kĺžu z tela


stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať saschodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarnistýkať sazastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiouvídať savídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

3. ústiť do jedného bodu • zbiehať saspájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajúkrižovať sakrížiť sapretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia


súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvisspájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokomvzťahovať satýkať saviazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkýmizastar. stýkať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spájať, -a, -ajú i spojovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, čo čím) robiť z viacerých častí jeden celok, dávať dovedna, pripájať, zlučovať do jedného celku: s. čiastky, súčiastky (dovedna, v celok, do celku); s. murivo maltou; pevne s. drôty s povrazmi; spojovať ruky (Jil.); mat. s. body úsečkami; tech. s. kovy spájkou spájkovať;

2. (čo, čo s čím) dávať dovedna, zlučovať, združovať: s. sily, úsilie; s. slová do viet; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; My spájame, čo svet dvojí. (Sládk.) Ja spájam turistiku s cyklistikou. (Bedn.); psych. spájanie predstáv;

3. (koho, čo s kým, s čím) sprostredkovať, umožňovať spojenie, styk, kontakt: cesta spája mesto s dedinou; most spája (spojuje) brehy rieky; So svetom ju [dedinu] spojovali iba tenké cievky telegrafných a telefónnych drôtov. (Gráf)

4. (koho, koho s kým) úzko zbližovať: ľudí spája (spojuje) láska, priateľstvo, práca; Nás spájal cit spolupatričnosti. (Vans.) Spojovalo nás naše detstvo. (Fig.) Čože ťa s mužom spája? (Stod.) S Kotlínskom ho [Bűkyho] nespájali žiadne nite (Vaj.) nemal k nemu nijaký vzťah. [Pokoj], ktorý ľudí spojuje, jedného k druhému púta. (Kuk.) V Dubníkoch odjakživa spájali mladých ľudí namiesto lásky len vinohrady (Heč.) ženili, vydávali sa pre majetok.

5. (čo s čím, koho s kým) dávať, uvádzať do súvislosti, spojitosti: pevne. tesne, úzko, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; S jeho menom nebudeme spojovať smútok. (A. Mat.)

6. tech., novšie spájkovať;

dok. k 1-5 spojiť

|| spájať sa i spojovať sa

1. zlučovať sa dovedna, do celku, splývať: dve cesty, rieky sa spájajú; Oboje harmonicky spájalo sa v pevný celok. (Vaj.) Humná, maštale a ciene spojujú sa so záhradou. (Kal.) S bázňou spojovala sa túžba. (Vaj.) Primocne sa spájali ich ústa (Gráf) bozkávali sa; slová sa spájajú do viet;

2. (s kým, s čím, proti komu, proti čomu) uzavierať spoločenstvo, spolčovať sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Silní sa spojujú so silnými. (Jil.); predložka „s“ sa spája so 7. pádom;

3. (s kým, s čím) dostávať sa do súvislosti, spojitosti, súvisieť: S ními [udalosťami] sa spájajú aj iné veci. (Bedn.);

dok. spojiť sa


spájkovať, -uje, -ujú, star. i spájať, -a, -ajú nedok. tech. (čo) spájať kovy spájkou: s. na tvrdo, na mäkko


spojiť, -í, -a dok.

1. (čo, čo čím, s čím) urobiť z viacerých častí jeden celok, dať dovedna, pripojiť, zlúčiť do celku: s. čiastky (dovedna, do celku); s. murivo maltou; Konce drôtov spojil. (Jaš.); roztrhané spojí struny (Hviezd.); čakáreň spojená s reštauráciou (Sev.); s. ruky (nad hlavou); mat. s. body úsečkou; pevne s. reťaz s povrazom;

2. (čo, čo s čím) dať dovedna, zlúčiť, združiť: s. sily, úsilie; s. slová do vety; s. teóriu s praxou; s. príjemné s užitočným; Sládkovič spojil vo svojej skladbe prvky osobné s národnými. (A. Mat.); pren. Veď sa povrávalo, že Bučan a Klema spoja životy (Fig.) uzavrú manželstvo.

3. (koho; koho, čo s kým, s čím) úzko zblížiť, zviazať: pevne, tesne, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím; spojilo ich priateľstvo, spojil ich spoločný cieľ, spojili ich spoločné záujmy; aby nás spojila bratská láska (Barč); s. svoj osud s niekým, s niečím, s osudom niekoho, niečoho; deň, ktorý vás spojí s osudom národa (Min.);

4. (koho, čo s kým, s čím, čo čím) sprostredkovať, umožniť spojenie, styk, kontakt: izby spojené dverami; s. rieky prieplavom; s. dediny cestou, s. brehy rieky mostom; hovor. Musel čakať, kým ho spoja s Bratislavou (Min.) kým dostane telefonické spojenie; hovor. Spojte ma s číslom 51 826, s riaditeľom ap. umožnite mi telefonický rozhovor;

nedok. spájať i spojovať

|| spojiť sa

1. zlúčiť sa dovedna, do celku, splynúť: farby, hlasy, zvuky sa spojili; Keby sa jeho pole s našim spojilo, bol by to hodný kus zeme. (Tim.); ich pery sa spojili bozkali sa;

2. (s kým, s čím) nadviazať styk, kontakt: Bude v horách, spoji sa s prvými partizánmi. (Krno) Hneď sa spojí s ním telefonicky. (Jes.) Na papier k machorke musel som sa spojiť s bývalým čašníkom. (Jes.); hovor. Ohromený touto zprávou, spojil sa s hlavným veliteľstvom (Urb.) zatelefonoval.

3. (proti komu, proti čomu, s kým, s čím, bezpredm., zried. i čím) uzavrieť spojenectvo, spolčiť sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi; Urobil tak pre istotu, aby sa proti nemu nespojili. (Tat.); Šuhajci sa spojili zriedkavým priateľstvom. (Vaj.) Ak Kossuth nezmení svoje stanovisko, pôjdeme proti nemu a spojíme sa hoci aj s čertom. (Zúb.) Proletári všetkých krajín, spojte sa! heslo medzinárodného proletariátu.

4. (s kým, s čím) dostať sa do súvislosti, spojitosti: [Deva] spojila sa mu v mysli s mestom. (Ondr.)

5. kniž. uzavrieť manželstvo: Či sme sa spojili tam pred Liliným oltárikom len pre šťastie? (Vaj.); keď sa v dome otca sobášom spolu spoja (Dobš.); s. sa manželstvom;

nedok. k 1, 3, 4 spájať sa i spojovať sa

Morfologický analyzátor

spájať nedokonavé sloveso
(ja) spájam VKesa+; (ty) spájaš VKesb+; (on, ona, ono) spája VKesc+; (my) spájame VKepa+; (vy) spájate VKepb+; (oni, ony) spájajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) spájal VLesam+; (ona) spájala VLesaf+; (ono) spájalo VLesan+; (oni, ony) spájali VLepah+;
(ty) spájaj! VMesb+; (my) spájajme! VMepa+; (vy) spájajte! VMepb+;
(nejako) spájajúc VHe+;
spágať spágať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor