sova -y sov ž. nočný dravý vták s vynikajúcim zrakom a sluchom, zool. Strix: húkanie s-y;
pren. mrzutý človek (obyč. nadávka žene)
● expr. nočná s. kto chodí neskoro spať; sedí, hľadí ako s. zamračene; kniž. nosiť s-y do Atén robiť niečo zbytočné;
soví príd.: s-ie oči veľké, prenikavé;
sovička -y -čiek ž. zdrob.
sova sovy sov ž.
sova nočný dravý vták s vynikajúcim zrakom a sluchom • výr (veľká sova, ktorej perie na hlave pripomína uši)
sova, -y, sov ž.
1. druh dravého nočného vtáka; zool. sovy čeľaď vtákov (Strigidae); s. tmavá (Strix nebulos-a): húkanie sovy; sedí, pozerá, hľadí, je nadutý ako s. je zamračený, mrzutý, nevľúdny
● expr. nočná s. o človeku, ktorý často vysedáva, číta, pracuje dlho do noci: Ach, vy sovy nočné, idete do spiša! (Vaj.) Sova nevysedí sokola (prísl.) akí sú rodičia, také bývajú obyčajne i deti. Z deravého duba iba sova vyletí (prísl.) hlúpy povie len hlúposť, od hlúpeho nemožno čakať múdru myšlienku.
2. pejor. mrzutý, nepríjemný človek, obyč. žena, nadávka takému človekovi: Minúty ubiehali, a on sa tu má babrať s touto starou sovou (Zgur.) ženou. Som to už stará hlúpa sova. (Jes);
soví, -ia, -ie príd.: s-ie mláďa; pren. expr.: s-ie oči veľké, okrúhle; s. nos (Švant.) dlhý a zahnutý, ako má sova zobák;
sovička, -y, -čiek ž. zdrob.
1. sovie mláďa; malá sova;
2. expr. hlúpy, neokrôchaný človek, obyč. žena: hlúpa dedinská sovička (Min.)
sova ž dravý nočný vták z rodu s. Strix: sowa netoliko w pryezračneg ale y w tmaweg nocy widi (KoB 1666); bubo ululat: sowa huka (OP 1685); cucubo: hučjm gako sowa (KS 1763) napodobňujem húkanie sovy; x. pren nebolo timto nočznym sowam protiwne, wzaly kus handry a s nu zawazali očy Kristowe (WS 18. st) prisluhovačom, strážcom temna L. zool s. ušatá, skalná, lesná myšiarka hôrna Asio otus: asio: sowa ussatá (DQ 1629); ulula: skalní sowa (VTL 1679); otus: nočny čuwyk, lesny sowa (KS 1763) F. tam na nas yako na nieyake sowy anebo opicze hladia (Z. DEDINA 1660) na niečo mimoriadne; neurodí, nevysedí s. sokola akí sú rodičia, také bývajú obyčajne i deti: neurodj sowa sokola (SiN 1678); sowa newysedj sokola (PD 18. st); kdibi zeman syna sweho za mladi bil trestal, gemu po neprawich mistach a po nocach gako bludneg sowe tulati se nebil dopusstal (MS 1758) o nedostatočnej starostlivosti; -í príd: dag mu take wino piti, w kterem se gesster aneb wegca sowge warili (PR 18. st); -ička, -ečka dem 1. sovie mláďa, malá sova: bubo, noctua strix: sowka (GU 1793); bubo: sowečka (PD 18. st) 2. oslovenie milovanej osoby: hle, moja milá Líztička, preutešená sovička (PV 18. st) P. atpn Sowa (BRODNO 1690)
sovička p. sova