sova, -y, sov ž.
1. druh dravého nočného vtáka; zool. sovy čeľaď vtákov (Strigidae); s. tmavá (Strix nebulos-a): húkanie sovy; sedí, pozerá, hľadí, je nadutý ako s. je zamračený, mrzutý, nevľúdny
● expr. nočná s. o človeku, ktorý často vysedáva, číta, pracuje dlho do noci: Ach, vy sovy nočné, idete do spiša! (Vaj.) Sova nevysedí sokola (prísl.) akí sú rodičia, také bývajú obyčajne i deti. Z deravého duba iba sova vyletí (prísl.) hlúpy povie len hlúposť, od hlúpeho nemožno čakať múdru myšlienku.
2. pejor. mrzutý, nepríjemný človek, obyč. žena, nadávka takému človekovi: Minúty ubiehali, a on sa tu má babrať s touto starou sovou (Zgur.) ženou. Som to už stará hlúpa sova. (Jes);
soví, -ia, -ie príd.: s-ie mláďa; pren. expr.: s-ie oči veľké, okrúhle; s. nos (Švant.) dlhý a zahnutý, ako má sova zobák;
sovička, -y, -čiek ž. zdrob.
1. sovie mláďa; malá sova;
2. expr. hlúpy, neokrôchaný človek, obyč. žena: hlúpa dedinská sovička (Min.)