Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj hssjV

sotva, expr. i sotvaže

I. čast.

1. horko-ťažko, takmer nie, ledva, len-len že: od únavy s. vidí, s. badateľný úsmev

2. vyj. pochybnosť, mierny zápor; pravdepodobne nie, ťažko, asi nie: s. ťa počúvne; prídeš? – s.

II. spoj. podraď. uvádza časovú vetu, hneď ako, len čo: s. sa najedol, zmizol; s. sa ukáže, (hneď) je veselo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sotva, sotvaže čast. i spoj.

ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidíhovor.: len-lenlen-len žetak-taktak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamyexpr.: ledvažesotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidíexpr. ledvučičko (Hviezdoslav)expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presilezastar. ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršaťakoibaiba čoiba toľkočolenlen čolen toľko čohneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízorexpr.: ledvažesotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolozastar. ledvynár. ledvaj


nedostatočný nedostačujúci, nevyhovujúci obyč. z hľadiska potreby al. očakávania (op. dostatočný): nedostatočný prospech (v škole); nedostatočné zásoby uhliaslabý (obyč. čo sa týka množstva, kvality al. úrovne): slabá účasť mládeže na zhromaždení; slabá kultúra predajanízkymalý (obyč. čo sa týka množstva al. úrovne): na túto funkciu máš nedostatočný, nízky stupeň vzdelania; mať nedostatočný, malý vplyv; prejavoval o ňu iba malý záujemneuspokojivý (nespĺňajúci očakávania, potreby): neuspokojivá odpoveďsotva badateľnýnepatrný (čo sa týka množstva, účinku; op. značný): injekcia mala sotva badateľný, nepatrný účinoknevýdatný (čo sa týka množstva, intenzity): tento nevýdatný prameň studňu nenaplníneúčinný (čo sa týka účinku): neúčinné výchovné pôsobenie; neúčinný tlak verejnosti na politikovpejor.: mizernýchatrnýchabý: do daždivého počasia je to mizerné, chatrné oblečenie; hokejisti dosiahli na majstrovstvách mizerné, chabé výsledkyhovor. mínusový: mínusové riešenie národnostnej otázky


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopecnevysokýneveľkýhovor.: ponižšípomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porastkrátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohamiúzemčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavukrpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pesnízkokmennýzákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloňdrobný (o zvieratách): nízka, drobná zverprízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučkýnizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izbaexpr. prinízky

2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlonepatrnýzanedbateľnýbagateľnýsotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energieslabýúbohýnedostatočnýpodpriemernýpodnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudínevysokýneveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nárokyzlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálkaprimitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinuzvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášneexpr. prízemný: prízemné správanie

3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sotva, zdôraznené sotvaže (nár. i sotvy, zdôraznené sotvyže)

I. čast.

1. skoro nie, takmer nie, ledva, len-len že: Zašli do hospody, kde sa sotva pomestili. (Záb.) Mater sotva nohy za sebou vláčila. (Švant.) Sotva sa na ňom držali handry. (Min.); sotva badateľný úsmev (Čaj.); sotva viditeľný chodníček (Zúb.); dievčina sotva dvadsaťročná (Kuk.);

2. vyjadruje pochybnosť, mierny zápor, pravdepodobne nie: Pre [Agnešku] sotva budem môcť niečo usporiť. (Záb.) Hostina a muzika išla tak, ako sotva na ktorom veselí. (Kuk.) V meste ak bolo včelárov päť, aj to sotva. (Jes.) Povie. Dobre sa majte — ale sotvy i to. (J. Kráľ) Vnímala a cítila to tak aj Adelka? Sotva. (Zúb.)

II. spoj. podraď. časová (obyč. s min.) uvádza vedľajšiu vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety, hneď ako, len čo: Sotva to. dopovedal, v sieni sa ozvali kroky. (Urb.) Sotva stačila prečítať pár riadkov, keď tu už dobehol Jaroš. (Vaj.) Sotvaže usalašil sa v hoteli, už našiel na stole vizitku. (Vaj.) Sotvy pritvorila dvere za sebou, už otec obrátil k nej slová. (Škult) Sotvyže zjajkla, už letel koč s ňou. (Dobš.)


sotvy, sotvyže p. sotva

sotva, sotvy [so-, se-]
I. čast
1. horko-ťažko, takmer nie: sam sluzebnika geho wlastnem dome Jana Seczna byl a mordowal, sotwa zjwe ostal trenčín 1569; mam wssak tu duowěrnostt, že ten malicžky a sotwa za puol teg summy stogjcy stacžek oddati racžite b. bystrica 1610; Kubranie odtud na nich upadssy bili a mordowaly, až sotwi pred nimi zutekat mohly trenčín 1652; z takoweho aresstu, preberucze na powalye desky, powichazaly, takže sotwa sstirya zostaly s nich turie 1727; zo wssetkich trich puol sotwy pol druha korca roly bi wichodilo folkušová 1731; celé dňi ňekdi, celé noci behám a setvi z jedním každím jen aj z najmenšú pobožnosťú svátosťi odbavujem br 1785
2. vyj. pochybnosť, mierny zápor, pravdepodobne nie, asi nie: strany wasseho wina stareho chtel sem take wedomost daty, ze sotwa se geden okow nachazy holíč 1607; pri delany pušneho pachu sotwa jednu hodinu bezpečnu sobe slibovati muožeme b. bystrica 1633 cm; manželowe, ktery tak ohawne mena sobe dawagu, tak sa pohyrugu, že sotwa y w domach obecnich nečo podobneho počut sj 18. st; ten (človek) má mít srdce spokogné a mysl vždy veselú, ale sotvi takového na tom swete naleznu asl 1759; ja ale k ňéj s vami ňepújdem, nebo bi sa tak setvi do reči vpusťila br 1785; setwi o Slowákéch Salomon čo weďel be 1794; ta miera nad gednu holbu od pressporskej merice menssa sotwi bila zubrohlava 1796 e; sotwa taki rok ge, ze bi sme ozimne sate newioriwali hranovnica 18. st
II. spoj podr čas uvádza vedľajšiu vetu, hneď ako, len čo: sotwa hodownjcy k stolu sedagj, giž se do potikanj s poharmi oddawagi sp 1696; sotwi sem se narodila, žiwot mug pominul 1758; ráno, sotwa se rozednilo, skrz Jordan sem prossla vp 1764; setwi mári, kterí hu ňésli, na pleca zdvihli a kráčať začali br 1785; setwi dokonal wipoweď túto spráwce, a predawač muchu na geho nosi pestú tak trefil, že mu ho rozšťípil bu 1795; Peter sotwa se približil k domu Kaifassowemu kp 18. st
• hned se hnewa, sotwa mu mucha na nos sedla sin 1678 o jedovitom, prchkom človekovi


sotvy p.
sotva

sotwa_1 sotwa sotwa_2 sotwa

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor