sorta -y sort ž. druh (význ. 1), typ: tri s-y vína; hovor. ľudia vyššej s-y; odb. vyšľachtená variácia úžitkovej rastliny majúca vys. plodnosť, kvalitu plodov ap.: popínavá s. fazule, letná s. jabĺk;
sortový príd.: s-á rajonizácia;
sortovo prísl.: s. jednotné sadivo
prima sorta neskl. ž. ‹t› obch. prvá akosť (v označení tovaru)
sorta -y ž. ‹f, t›
1. odroda kultúrnych rastlín
2. hovor. určitý druh (jednotlivín, jednotlivcov): jemná s. cigár; zvláštna s. ľudí;
sortový príd.: s-é víno
druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta
sorta p. druh1 1, typ 1
typ 1. jednotlivec al. vec (príp. ich súhrn) ako predstaviteľ celej skupiny: typ demokratického politika; taký typ ľudí nemám rád • druh: plemenný, úžitkový druh dobytka; rozličné druhy písma • vzor: bola vzorom matky • hovor.: sorta • fajta: sorta, fajta psov • kniž. prototyp: prototyp vedeckého pracovníka • kniž. zastar. typus
2. výrobok ako predstaviteľ celej série: nový typ rodinného domčeka • prototyp: prototyp stroja • model: model pretekárskeho auta • vzor: vyrobiť nový vzor topánok
3. p. ráz
sorta, -y, sort ž.
1. odb. odroda, variácia úžitkovej rastliny umele vypestovaná, vyznačujúca sa úžitkovosťou, napr. kvalitou, plodnosťou ap.: s. hrušiek, fazule; ušľachtilá s.; včasná s.; letná, zimná s. jabĺk;
2. hovor. druh, typ; kvalita: Načapovali z každej sorty [vína]. (Žáry); najdrahšia sorta [cigariet] (Mňač.); ľudia tejto sorty (Jes-á); Rád mal kone, poznal ich sorty. (Jes-á); pren. Dočkáme aj my, kým vyplatíte všetkým. Nie sme nijaká extra sorta (Smrč.) výnimka;
sortový príd. k 1: s-é pokusy; s-é pletie;
sortove/-o prísl. čo sa týka sorty: s. jednotné semená
(jedna) sorta; (bez) sorty; (k) sorte; (vidím) sortu; (hej) sorta!; (o) sorte; (so) sortou;
(dve) sorty; (bez) sort; (k) sortám; (vidím) sorty; (hej) sorty!; (o) sortách; (so) sortami;
sorta ž nem druh, typ: penize na kupovani ocele, mosazi, blechu videnskeho, živeho ohna, liadku a jinych sorty potrebne b. bystrica 1695 cm; prinássým wám ge (sto zlatých) na dobre a wubec berné mincý a sortjch bez nedostatku fp 1744; tenže p. direktor mimo tjchto y druhjch tegže sorti (lát) zebrati dal liptov 18. st