sopka -y -piek ž. kužeľovitý vrch chrliaci kráterom lávu, plyny ap., vulkán: vyhasnutá, činná s., výbuch s-y;
sopečný príd.: s-á činnosť, láva, pôda; s-é sklo
šopa -y šôp ž.
1. stavisko na úschovu hosp. náčinia, kôlňa: drevená š.
2. podstrešie nad takým staviskom;
šopka -y -piek, šôpka -y -pok ž. zdrob.
sopka -ky sopiek ž.
šopka -ky šopiek ž. zdrob.
šopka -y ž. ‹poľ < n› lit. poľ. ľudová jasličková bábková hra, neskôr so spoločenskými, prípadne aj satirickými motívmi
sopka miesto, na ktorom prenikla al. preniká na zemský povrch magma • vulkán: aktívna, podmorská sopka, aktívny, podmorský vulkán; výbuch sopky, vulkána
sopka, -y, -piek ž. vrch spojený kráterom s vnútrom zeme, chrliaci pri výbuchu žeravú lávu, plyny ap.; vulkán: činná, vyhasnutá s.; výbuch sopky; s. fajčila (Jes.) dymila; vybuchol ako s. prudko, zúrivo reagoval (napr. v hneve, zlosti ap.); Utajená nevoľa majstra Clausa vybuchla ako sopka (Zúb.) prudko. Vybuchla z nej stará láska ako zo sopky (Jes.) prudko sa prejavila. Prsia jeho podobali sa zbúrenej sopke (Kal.) bol veľmi rozrušený, prudko dýchal; pren. Vybuchli sopky potlačených rúk (Bend.) ukázali, prejavili svoju silu; pren. Hlava moja, vytletá už sopka (Taj.) bez elánu, sily, činnosti; je, cíti sa ako vyhasnutá s. nie je schopný cítiť, oduševniť sa
● kniž. sedieť, tancovať na s-e hazardne zotrvávať v nebezpečnej situácii, zahrávať sa s nebezpečenstvom;
sopečný príd. vulkanický: s-á činnosť, s. výbuch; s-á láva, s-é plyny, s. tuf, s-é horniny; s-á oblasť; s-á pôda; s. vrch
šopa, -y, šôp ž. (nár. i šop2, -u m.)
1. hospodárske stavisko slúžiace na úschovu hospodárskeho náčinia, kôlňa: Pod šopami stáli pluhy. (Jil.) Čoskoro bude po lete a šopy sú prázdne. (Švant.) Bežanovie šop stál v plameni. (Kuk.)
2. podstrešie nad takým staviskom: Hneď sa prac hore na šopu odhadzovať. (Al.) Vravia, že si sa vydriapal na šop hore rebríkom. (Ráz.-Mart.);
šopný príd. zried.: š. otvor;
šopka, -y, -piek i šôpko, -y, -pok ž. zdrob. expr.